Medzi top tímy najvyššej regionálnej futbalovej súťaže sa po jeseni zaradil aj Vranov. Dokonca by sa dalo povedať, že vzhľadom na niektoré výsledky mohol skončiť aj lepšie než na piatej pozícii. Avšak kolektív MFK iné duely zase nezvládol celkom ideálne a to mu trošku priťažilo. I tak však bilancia tohto kolektívu je povšimnutiahodná.

Trénera Emila Sudimáka sme najprv opáčili poznámkou, že sa zdalo, že v závere jesene akoby mužstvo chytilo správny rytmus, keď v štyroch dueloch po sebe získalo po tri body. Pritom to boli vystúpenia vonku a súperi mu strelili iba jeden gól. Bola to možno aj akási odpoveď na nešťastnú prehru v Plavnici, ktorá hráčov zdravo nasrdila a zaťali sa. „Aj na plavnickom ihrisku, kde sme boli jednoznačne herne lepší,  sme mohli vyhrať a to dokonca vysoko. No nedali sme gól a inkasovali sme tesne pred koncom zo štandardky. Aj predtým sme však dosiahli dobré výsledky na ihriskách silných súperov. Spomeniem remízy v Lipanoch, Snine, Stropkove. Akurát nás zarmútila domáca prehra s Vyšným Opátskym, stávajú sa aj také veci. Podpísala sa pod to i naša hrubá chyba, ale tak to chodí vo futbale. Rovnako remíza s Rožňavou doma bola nepríjemná, lebo sme boli lepší. Avšak zase sme sa nevyhli drobnému zaváhaniu a na výhru sme nedosiahli. Mrzela nás aj porážka v Krompachoch rozdielom triedy, no neriešil by som to. Súper zužitkoval šance, my nie a tým je povedané všetko. Pokiaľ by sme niektoré remízy v cudzom prostredí premenili na tri body a nezaváhali v spomínaných súbojoch pred našimi fanúšikmi, tak by sme na tom boli oveľa lepšie. Plusových jedenásť bodov v tabuľke pravdy je tiež veľavravných.“ Nuž, stojí za zmienku aj to, že Vranov vonku absolvoval desať zápasov (prehral len dva razy), kým doma len poltucet. „Robíme nové ihrisko, umelý trávnik podobný ako v Žiline či Trenčíne. Bude to určite veľký impulz pre  vranovský futbal a verme, že túto devízu postupne ešte viac zúročíme, hoci na republikovú súťaž treba mať zabezpečené všetko na vyššej úrovni,“ naznačil kormidelník ambície klubu do budúcnosti.

E. Sudimák naznačil, že najlepší zápas bol s prešovským béčkom, lebo obaja chceli hrať. „To bol zápas pre diváka. Máme totiž také poznatky, že proti nám zavše hrajú aj domáci so stiahnutejšou obranou, kým my sa zameriavame na útočný futbal, avšak doplácali sme neraz na nedostatočnú koncovku.“  V kádri je mnoho vranovských odchovancov do 24 rokov, čo vytvára dobrý fundament pre ďalšie sezóny. K nim treba prirátať aj skúsených borcov, trebárs Petruka či Digoňa. Kto z jednotlivcov udával tón? „Obaja brankári potvrdili svoju fazónu, rovnako tak Babjak, Digoň, Komár, Lukáč.  Aj mladí chlapci Dzurina, Voľanský, Mikča sa činili. Určite niekedy boli aj náznaky futbalovej nezrelosti, či krízy z toho, že sme nedávali góly.“ Hoci Vranovčania nie sú tímom orientovaným na defenzívu, predsa inkasovali málo gólov. „Akurát Krompachy nás trošku vytrestali za chyby. Pokiaľ ide o naše bodové konto, keby sme mali o päť bodov viac, boli by sme ešte spokojnejší. Stačilo vyhrať doma s Rožňavou a vonku v Plavnici, k čomu sme boli naozaj blízko. Lenže na jar máme viac duelov vo vlastnom prostredí, čo je na prvý pohľad istá výhoda, hoci iste niektoré duely nebudú jednoduché. Nič však nesilíme, ideme postupne dopredu,“ dodal tréner E. Sudimák.