Nevedeli, či majú kričať alebo plakať od šťastia

Šéfredaktor|11. sep 2018 o 00:00

Zlá séria Giraltoviec dospela do konca

Dlho trvala bieda giraltovských futbalistov v najvyššej regionálnej súťaži. Prvý gól aj bod bol v nedohľadne a mužstvo už upadalo na duchu. Pred stretnutím s Plavnicou v uplynulom kole si hráči hovorili, že ak nevyhrajú už tentoraz, tak potom už asi s nikým.

 Hovoril som zverencom, že akonáhle by sme stratili body, tak sa môžeme s touto súťažou pomaly lúčiť. Som však rád, že konečne sme sa mohli aj my tešiť z plného zisku a zaknihovali sme premiérový úspech,“  podotkol tréner MFK Slovan Patrik Partila. Pred pár kolami sa sťažoval na dve skutočnosti. Ťažkal si, že jeho tím stále obchádza šťastena a okrem toho mu chýba súci zakončovateľ.  Pravdaže, zohnať kvalitného strelca čo aj z nižšej súťaže je zložité, a to aj preto, že hráči chodia neraz za prácou inde a tretia liga sa nedá hrať bez pravidelného tréningu.“  Preto sa kouč rozhodol pre nejaké korektúry v obsadení postov a dopredu vysunul defenzívneho záložníka Sepešiho. Ten v predošlom období nastúpil iba párkrát, lebo v lete ho zamestnávali pracovné záležitosti. Ukázal sa v dobrom svetle, vie si prikryť loptu a dostať sa do šance. Vidno, že hral v strede zálohy, lopta mu nerobí problém a tak sa rysuje alternatíva, že aj naďalej by mohol nastupovať na hrote.“

Už v predošlom kole na ihrisku Stropkova sa Giraltovčania približovali k dobrému výsledku, ale zase im ušiel, no bolo to znamenie, že prvý triumf je len otázkou času a doslova je na spadnutie. V Stropkove sa Kuriplach rútil dva razy sám na bránu, no nepodarilo sa mu zakončiť. Žiaľ, nádej na zisk čo len bodu tak vtedy zhasla. Tentoraz sme mali konečne na našej strane aj šťastie. Do prestávky sme sa skoro ujali vedenia, mali smej ešte jednu možnosť a s prvým polčasom som bol naozaj spokojný," konštatoval tréner MFK Slovan. V prvom polčase mali aj hostia šancu, ale prekopli bránu.

Po zmene strán však Plavničania udreli a využili to, že domáci poľavili v tempe a prestali si akoby veriť. Hrali sme alibisticky, akoby sa hráči báli zobrať na seba viac zodpovednosti, urobiť kľučku a byť odvážnejší. Mali sme jednu možnosť, no spálili sme ju a vzápätí prišiel trest v podobe vyrovnávajúceho zásahu súpera. Ešte dobre, že sme okamžite dokázali gólovo odpovedať. Lenže odvtedy hral lepšie súper, hostia výborne vyskladali tím, ktorý sa ukázal skúsenejší ako náš celok. A či som tŕpol až do konca? Futbal je nevyspytateľný, stačí jedna zatúlaná lopta a výsledok sa zmení. Snažili sme sa aj prerušovať hru za cenu faulov, aby sa hostia nedostali do tempa a ku koncu sme to zabetónovali,“ pripomenul P. Partila. Na otázku, či sa v druhom polčase zverenci zľakli víťazstva, riekol: Prestali si veriť v súbojoch jeden na jedného a spoliehali sa na to, že odovzdajú loptu inému, aby to on potiahol. To sme do prestávky nerobili. Zodpovednosť chýbala, chlapci musia nabrať skúsenosti, aby si lepšie poradili aj s priebežným priaznivým stavom a nezačali sa obávať, ako to dopadne. Aj po zápase to bolo vidno v šatni, že každý bol taký prekvapený z výsledku, že chlapci nevedeli či majú kričať, radovať sa alebo plakať od šťastia...“

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu: