Konečne to vyšlo ja Trebišovčanom. Narážame na to, že v doterajšom priebehu jesennej druholigovej fázy spálili kopec  šancí, ale proti Petržalke sa už naozaj presadili bohatou gólovou úrodou. Prvý raz v tomto ročníku nastrieľali štyri góly a dokázali, že štvorku vedia nielen inkasovať (proti Skalici), ale aj rozdať.  Viac o priebehu zápasu podotkol jeden z hráčskeho kádra Slavoja Róbert Cicman, ktorého sme oslovili.

Už po predošlých zápasoch sa neraz dostala do popredia na margo zahodených možností myšlienka, že niekto si to raz už konečne musí odskákať. Stalo sa...

„Je to tak. Nazdávali sme sa, že to príde už predtým proti Dubnici, keď sme hrali dobre, len sme nevedeli zúročiť príležitosti. Naposledy sme hrali od prvej do poslednej minúty výborne a dokázali sme sa uplatniť aj v koncovke.“

Výhra mohla byť aj výraznejšia?

„Odvtedy, ako mali hostia vylúčeného hráča, sme mali nadostač priestoru  a keby sme neboli trošku sebeckí pri streľbe, tak sme sa mohli ešte viackrát gólovo uplatniť. Hlavná vec, že sme vyhrali a presvedčivo.“

Začiatok však nenasvedčoval tomu, že by to mohla byť hladká záležitosť.

„Rozbiehali sme sa trochu ťažšie, v úvodných desiatich-pätnástich minútach sme sa len hľadali a hostia mali viac z hry, vypracovali si i jednu tutovku. Keby ju premenili, možno by mal zápas iný scenár, ale konečne pri nás stálo aj šťastie. Potom sme iniciatívu prevzali my a do konca duelu sme boli na koni, futbalovejší, lepší.“

Aj vy ste svojím zásahom prispeli k trom bodom, koľký to bol váš gól v jeseni?

“V poradí štvrtý. V momente, keď sme viedli do prestávky dvojgólovým rozdielom, boli sme plne v pohode a vedeli sme, že iba sami si to môžeme spackať. Hovorili sme si v šatni, že treba si dávať pozor a treba dať ďalší – takpovediac poisťovací gól – čo sa nám aj podarilo.“

Proti Dubnici ste zahrali rovnako kvalitne ako teraz alebo dokonca ešte lepšie?

„Čo sa týka zodpovednosti v prístupe k povinnostiam, bolo to rovnaké ako proti Petržalke, hlavne v defenzíve,  ale v ostatom vystúpení sme dokázali realizovať šance.“

Iste si hovoríte, že škoda, že jeseň sa končí...

„Myslíme na to, že v uplynulých piatich súbojoch sme iba raz zostali pokorení a nechceme si to pokaziť vo finiši prvej časti ročníka. Naozaj sme v ostatných týždňoch v pohode, držíme pokope, výkony sú naozaj na úrovni. Len musíme zvládnuť záverečný zápas, lebo v prípade neúspechu by sa všetko zmazalo.“

Je to náhoda, že fazóna prišla až ku koncu tohtoročnej časti zápolení?

„Ťažko povedať. Domnievam sa, že veľký podiel na tejto skutočnosti má to, že náš štadión je hotový, hráme doma a ľudia nás chodia výrazne povzbudzovať. Už pohárové zápolenie proti Zlatým Moravciam naznačilo, že sme na dobrej ceste, len stále  tomu niečo chýbalo. Nový kolektív sa už rozbehol, hoci to trošku dlhšie trvalo.“