Ako je známe  v bardejovskom druholigovom tím nastal masívny odlev hráčov. Medzi tými, čo opustili šatňu Partizána, je aj známa persona futbalových trávnikov – Peter Katona. Kto si však myslí, že zakotvil inde, je na omyle. Viac však o tom prezradil samotný borec.

Pokračujete niekde v naháňaní lopty?

„Nie, futbal už nehrám.“

Rozhodli ste sa prerušiť kariéru alebo nebodaj ju definitívne ukončiť?

„Vyzerá to tak, že na profesionálnej úrovni som nadobro skončil a pokiaľ si ešte zahrám súťažne futbal, tak  možno niekde na dedinke. Aj to však nie je isté.“

Máte iba 31 rokov, čo nie je vek „oprávňujúci“ na takéto radikálne rozhodnutia. Čo vás teda viedlo k tomu, že uvažujete takto?

„V ostatnom čase to v mojej kariére nebolo super, vôbec by som nehovoril o vydarenom období. Mám na mysli pôsobenie v kluboch, kde to už postupne nefungovalo a tak ma to prestalo baviť. V Prešove to ešte ako-tak fungovalo, ale ostatný polrok v bardejovskom drese som už vlastne ani nehral. Preto ma to odradilo od ďalšieho pokračovania v profi futbale a vyvíjania nejakej snahy. Keď sa pozerám na celkové dianie, ako to funguje, tak to prestane človeka baviť na najvyššej úrovni. A ja som dospel do štádia, keď som si povedal, že stačilo. V uplynulých rokoch sa toho dosť nahromadilo, aby prišiel zlomový bod v mojom živote i kariére.“

V jeseni ste v Bardejove naozaj veľa toho nenahrali, koľkokrát ste boli na súťažnom trávniku?

„Pokiaľ si spomínam, tak raz som nastúpil v základnej zostave a raz alebo dva razy som striedal na pár minút. Nešlo o financie, ale o to, že pokiaľ hráč neúčinkuje, nedostáva šancu, tak si musí uvedomiť, že buď na to nemá alebo niečo bude vo veci...“

Boli ste hráčom, ktorý bol zvyknutý na inú minutáž, čím si vysvetľujete, že ste sa ocitli na vedľajšej koľaji?

„Možno  nepriaznivo zapôsobilo to, že som bol vlani v júni na operácii. Neskôr prišlo obdobie, keď som bol fit, ale šancu som nedostal. A keď som ju aj dostal, tak po polčase som išiel podľa mňa nepochopiteľne dolu. Lenže tréner sa tak rozhodol... Neriešim to, je to za mnou, čo bolo, bolo.“

Snažili ste sa o debatu s trénerom o tejto skutočnosti?

„Ani som to nejako s trénerom neriešil, prečo je to tak. Je možné, že kostra mužstva bola kvalitná a lodivod nechcel meniť zloženie zostavy, hoci výsledkovo sa príliš nedarilo. Bolo to však rozhodnutie zodpovedných,  rešpektujem to, ja som tiež tréner a keď sa pre niečo rozhodnem, tiež môžem urobiť chybu.“

Jeseň teda nedopadla pre vás vôbec pozitívne...

„Ukázala mne aj ostatným ďalšiu cestu, ktorou sa treba uberať.“

Každý mal na to svoje dôvody. Vy ste mali pôvodne pokračovať v tíme?

„Majiteľ navrhol rozviazanie zmluvy, nepočítal už so mnou.“

Keby ste zostali v kádri, asi o konci kariéry by ste ešte neuvažovali?

„Keby som zostal, tak zrejme nie. Lenže aj keby neprišiel podnet na rozviazanie zmluvy, ja by som išiel za pánom prezidentom, aby sme ukončili moje pôsobenie. Bol som rozhodnutý ukončiť to.“

Keď sa rozchýrilo, že ste voľný hráč, prišli dajaké ponuky?

„Najprv sa čosi vyskytlo, bolo to z nižšej súťaže, ale postupne, keď som nebol v kontakte s aktívnym futbalom, som zistil, že mi ani veľmi nechýba a keď sa čosi naskytlo, tak som to odmietol. Nemám veľkú chuť hrať. Teší ma, že trénujem Dulovú Ves, venujem sa chlapcom a to ma viac napĺňa ako aktívna hra v mojom podaní. Možno potrvá nejaký čas, kým sa prípadná chuť na futbal vráti.“