Pomaly, ale iste sa prvoligisti Tatrana Prešov udomácňujú medzi elitnou rodinou. Dokumentovali to aj v ostatnom vystúpení v Bratislave s „veľkým“ Slovanom. Belasí boli obrovským favoritom a mnohí predpokladali, že zelenobieli sa vrátia domov s debaklom. Bol to však omyl, z ktorého sa tešili hostia, ktorí uhrali cennú remízu. Bol to vôbec prvý bod z ihriska súpera v tomto ročníku pre nováčika, pričom Šarišania zaknihovali premiérový zásah v cudzom prostredí. Vzhľadom na to, že dosiaľ iba dva razy rozvlnili sieť rivalov, je ich predposledná priečka viac ako dobrá.

 Bolo to v poradí tretie vystúpenie, v ktorom východniari bodovali, pričom prvý raz sa tešili vonku. Zrejme domáci  hostí podcenili a domnievali sa, že ich nemôžu pohrýzť. Lenže motyka  kedy-tedy vystrelí. Ako v tomto prípade. „Sme radi, že nám to tam padlo a jediný gól stačil na to, aby sme vydreli zmierlivý výsledok,“ poznamenal legionár Hector Tubonemi. Predtým po zápase proti Podbrezovej doma bol veľmi smutný a dumal nad tým, prečo tréningová snaha vychádza veľakrát navnivoč. „Drieme, na tréningoch nám to aj padá, vychádzajú nám všelijaké veci, ale v samotných ligových zápasoch to nevieme zopakovať. Stále doplácame na smolu v zakončení. Tentoraz to však vyšlo a konečne sme pretavili naše úsilie do lepšieho výsledku.“ Inak, tento zahraničný futbalista pôsobiac na Slovensku rad sezón bol strojcom pohárového úspechu v týždni proti Banskej Bystrici, keď skóroval po kurióznej situácii a zaváhaní domáceho brankára. „Nečakal som to, ale stávajú sa aj takéto veci. Niekedy hráč zahodí tisícpercentnú šancu, inokedy trafí aj z nemožného alebo mu ku gólu pomôže obrovská chyby protihráča či brankára. Tak to vo futbale chodí – šťastie neraz strieda nesmierna smola.“

 Zaujímavé je, že v zápase na Slovane sa zase strelecky presadil druhý zahraničný borec vo farbách Tatrana – Ashiru, ktorý tesne pred koncom zužitkoval perfektne zahraný rohový kop v podaní D. Leška. „Bolo dobré, že nepriaznivý stav nás nepoložil, verili sme si až do konca a tušili sme, že pokiaľ budeme aktívni, tak môžeme niečo uhrať,“ konštatoval H. Tubonemi. Nuž, hostitelia boli aktívnejší, mali viaceré pološance, mnohé centre lietali pred bránu Prešova, ale slovanisti boli buď v zakončení nedôrazní, alebo nenašli recept na prekonanie brankára Taliana. Naopak, Prešovčania iba sporadicky zamestnali gólmana Muchu a predsa z minima vyťažili maximum. „Aj predtým u nás Podbrezová mala nemierne šťastie, veď iba štyri razy ohrozila našu svätyňu a dala dva góly. Futbale je veľakrát o šťastí. Je jedno, kam to hráč kopne, ale podstatné je, kde skončí lopta. My sme už konečne potrebovali prelomiť nepriazeň šťasteny a je fajn, že to konečne vyšlo.“

Nuž, bodaj by už zverenci trénera Stanislava Vargu nadobro našli spôsob, ako si počínať proti skúsenejším rivalom. „Neraz sme doplatili aj na nalomenú psychiku, keď sme inkasovali ako prví. Teraz to s nami nezamávalo natoľko, aby sa nám podlomili kolená. Súper nám neušiel o dva góly a viac a to nás držalo stále nad vodou, nepotopili sme sa. Teraz sme nemali loptu tak pod kontrolou ako niekedy predtým, ale to nebolo podstatné. Hlavné bolo, ako sme zavŕšili naše snaženie,“ dodal H. Tubonemi. Tréner S. Varga aj teraz konštatoval, že stále prízvukuje zverencom, že futbal im to vráti, ako makajú v príprave. Jeho slová sa ukázali  ako pravdivé a bodaj by to bolo už rovnako čoraz častejšie.