Nezriedka to má nováčik veľmi zložité, aby sa okamžite aklimatizoval v náročnejších zápoleniach a privykol si na vyššiu kvalitu zápasov aj silnejších rivalov. Presvedčili sa o tom aj druholigoví  futbalisti Lipian, ktorí si odkrútili bolestnú prvú časť ročníka. Priniesla im niektoré rany, jazvy, poučenie, ale i náznaky optimizmu. Napriek tomu tréner Emil Jacko konštatoval, že takúto náročnú jeseň ešte ako kouč neabsolvoval.

„Uplynulé obdobie bolo ako na hojdačke. Vyskytli sa výborné, priemerné aj podpriemerné výkony. Učili sme sa všetci za pochodu, po každom zápase som si lámal hlavu nad tým, čo bolo zlé, nedostatočné a uvažoval som nad tým, na čo treba nadviazať. Avšak prišiel ďalší duel a zase bolo všetko naopak.“ Hoci  každý berie do úvahy príslovečnú nováčikovskú daň, predsa zvaľovať zaváhania iba na túto skutočnosť nemožno. „Stále sa učíme a myslíme na budúcnosť. Máme dosť času na prípravu a uvidíme, ako to bude v budúcom roku,“ riekol lodivod ŠK Odeva.

 Fakty nepustia. Lipany získali iba dve výhry. Pritom začiatok mali veľmi nádejný. V ouvertúre sa predstavili v L. Mikuláši. „Za istých okolností možno by tento celok hral prvú ligu a dokázali sme vziať tam bod. Chlapci sa presvedčili, že majú na to. Potom doma proti Popradu do prestávky sme mohli vyhrávať 3:1, napokon sme prehrali. Pritom niektoré úseky zápasu mali obojstranne vysoké parametre. Boli to znovu svetlé momenty, iskierka našej nádeje, že sa nemusíme stratiť v tejto spoločnosti. Navyše do tretice na pôde terajšieho lídra FC VSS Košice sme podľahli iba najtesnejším rozdielom. Vo štvrtom vystúpení prišla prvý výhra nad Haniskou, keď sme otočili nepriaznivý stav. Možno však nastalo isté uspokojenie, hoci sme zverencov nabádali, že treba makať stále rovnako.“ V ďalšom priebehu sa vyskytli smoliarske súboje. „Dodnes si neviem vysvetliť výbuch na Lokomotíve Košice či niektoré zápasy, ktoré sme prehrali v záverečných minútach. Navyše v šiestich zápasoch nám nebol uznaný gól. Namiesto toho, aby sme sa dostali psychicky hore, klesli sme ku dnu.“

 Trpká spomienka sa viaže na duel na Spiši, ten bol pre každého frustrujúci. „Proti Lokomotíve sme aspoň hrali, ale v Spišskej Novej Vsi to bola katastrofa, organizovaný chaos a to bez ohľadu na niektoré objektívne skutočnosti, čo sa týka zloženia zostavy.“ Zdalo sa, akoby v závere prvej časti už kolektív mlel z posledného a nemal dostatočnú vnútornú odolnosť, homogénnosť. Keď sme položili E. Jackovi otázku, čo chýbalo jeho tímu k tomu, aby figuroval na lepších priečkach, tak odpovedal trošku humorne, ale pravdivo: „Keby sa futbal hral iba 85 minút, tak by sme mali o päť-šesť bodov viac. Nuž, je to tak, že v závere sme neraz prišli o úspešnejšie výsledky. Duely nám celkovo ukázal, kde máme slabiny. Niektorí hráči, od ktorých sme si dosť sľubovali, nepriniesli, čo sa od nich očakávalo., Nechceli sme po postupe káder výrazne obmieňať, ale potrebujeme si rozanalyzovať a zvážiť ako ďalej. Možno sa s niektorými i rozlúčime a necháme ich, aby sa rozohrali inde. Treba sa poobzerať po iných možnostiach. Týka sa to jednotlivcov v každej formácii. Žiaľ, vhod nám neprišlo zranenie Tomáš  Juska, čo oslabilo ofenzívnu silu. Angažovali sme Hirku, ktorý sa chytil, no musel prejsť na krídlo, no v závere nebol tiež stopercentne v poriadku. Lenže hoci nám futbal ukázal odvrátenú tvár a sklamali sme i našich fanúšikov, musíme sa vzchopiť, aby sme jar uhrali so cťou,“ dodal lodivod Lipian.