Neveselé obdobie prežívajú v ostatnom čase druholigisti Lipian. Ťahajú šnúru šiestich prehier v rade a naposledy utŕžili doma potupnú porážku v súperení s Komárnom, keď inkasovali až päť gólov a dali len jeden. O tom, ako to vnímajú samotní hráči, sme hovorili s jedným z členov mančaftu ŠK Odeva Jánom Dlugošom.

Kríza pokračuje, čo sa dialo v zápase?

„Ťažko sa to komentuje, veď po necelých dvadsiatich minútach sme prehrávali už 0:2 a potom sa to len ťažko dobieha. Hoci už do prestávky sme to mohli dotiahnuť, lebo sme nastrelili aj konštrukciu brány a nakoniec sa nám podarilo predsa aspoň raz skórovať. Škoda, že sme nepridali ďalší gól, bolo by to určite iné. Po zmene strán sme chceli vybehnúť na hostí, lenže prišiel tretí úder po mojej chybe, keď som sa pokĺzol. Potom sa to už s nami viezlo, z brejkov sme inkasovali.“

Takže nebolo to o tom, že by ste rezignovali?

„Určite nie, však aj za stavu 1:3 sme zase mali tutovky na zdramatizovanie priebehu. Lenže zase sme loptu poslali napríklad  len do žrde. Zase sa potvrdilo  ono známe: nedáš – dostaneš.“

Takže nebolo to o tom, že by ste nestačili na súpera alebo že by ste neustrážili jedného z kanonierov súťaže Nurkoviča...

„Určite nie. Hrá sa avšak na góly a nie na to, čo by bolo potom, keby...“

V Komárne ste v jeseni dostali štvorku, čo nabáda k tomu, že hra tohto rivala vám nesedí...

„Vtedy som kvôli kartám chýbal v zostave, takže nemôžem posúdiť, ako to tam vyzeralo. Pokiaľ ide o uplynulé meranie síl s týmto celkom, len ťažko sa hľadajú slová...“

Zlá séria sa ťahá dosť dlho, ako sa z toho dostať?

„Už prvé jarné výsledky neboli dobré a zlyhali sme v zlomových dueloch, v ktorých sa žiadalo bodovať. Mám na mysli vystúpenia s Trebišovom a Bardejovom. Odvtedy sa to s nami viezlo. Pomohla by iste nejaká výhra, aby sme prekonali útlm.“

Máte za sebou trojkolový týždeň. Práve v ňom bola ešte šanca, ak by ste dosiahli priaznivé výsledky, nakloniť si na svoju stranu väčšiu pravdepodobnosť záchrany. Lenže stal sa pravý opak a to bezpochyby zamávalo s psychikou.

„Pravidelne inkasujeme v úvode, aj na Petržalke sme do pätnástej minúty prehrávali dvojgólovým rozdielom a potom sa ťažko robí niečo s výsledkom. Navyše tomu, kto vedie, vyhovuje, ak otvoríme viac hru a vzadu máme okienka. Okrem toho po šestnástku súperov to ako tak ide, ale finálna fáza stroskotáva.“

Pozeráte sa realite do očí a uvedomujete si blížiaci sa osud...

„Každý z nás nosí v hlave to, že žiadna šanca prakticky neexistuje. Škoda, že nevieme využiť to, že už môžeme hrať uvoľnene. Možno má každý z nás stále pred očami sériu prehier, ktorá deptá. Keď to nejde, tak to jednoducho nejde.“