Po dvoch spackaných dueloch po sebe nastupovali popradskí druholigisti v Šamoríne s úmyslom konečne streliť gól a vyhrať. Vyšlo im to, hoci to nebola taká jednoznačná záležitosť, ako by niekto mohol tvrdiť pred zápasom vzhľadom na postavenie oboch súperov.  Rozhodujúci zásah strelil  Lukáš Horváth, ktorého sme vyspovedali.

Iste nebolo jednoduché zabojovať o svoje sebavedomie a prinavrátiť víťazný apetít?

„Stratili sme body so žilinským béčkom aj  Bardejove, takže sme museli naplno zabrať a našťastie to vyšlo.“

Proti celkom nižšie umiestneným sú to najnáročnejšie vystúpenia. Súhlasíte?

„Určite. So silnými naše duely dopadli výborne a každý preto čaká, že proti papierovo slabším to bude podobné. Lenže takéto merania síl sú naozaj nepríjemné, ťažké po každej stránke.“

Do prestávky sa stav nemenil, mali ste šance, len ste ich nezužitkovali?

„Toľko možností, čo v zápasoch hraných doma nebolo, lebo pred vlastným publikom produkujeme iný herný štýl. Teraz sme vychádzali zo zabezpečenej obrany, ale priebeh zápasu sme mali jasne pod kontrolou. Škoda, že Viktor Maťaš nastrelil volejom konštrukciu brány a dva razy mohol skórovať aj Dragan Andrič. Na druhej strane mal možnosť aj domáci hráč, ale namiesto spätnej prihrávky našťastie pre nás zakončoval sám, no netrafil bránu.“

Po zmene strán sa očakávalo, že zvýšite aktivitu, aby ste zaznamenali rozhodujúci zásah. Stupňovali ste tlak?

„Úvodná štvrťhodina druhého polčasu bola nervózna, hra bola rozdrobená faulami, nebolo to také plynulé, ako by sme chceli. Celkove však súper chcel hrať futbal, čo nám viac vyhovuje, ako keď ideme do plných. Rozhodne sme sa viac usilovali streliť gól, však aj výsledky niektorých súperov nám zahrali do karát. Už predtým, ako som skóroval, mohli rozhodnúť o výsledku Gallovič či Grešák.“
Potom ste prišli na rad vy, ako ste sa presadili?

„Nuž, pri spomienke na tú situáciu sa trošku aj usmievam, lebo keď sme išli zahrávať rohový kop a ja som išiel do šestnástky, tak som si v duchu hovoril: Keď to nejde chlapcom, zoberiem to na seba. Toto si však futbalista môže povedať aj stokrát  a nemusí mu to vyjsť, mne to teraz však vyšlo. Hráči, čo zahrávajú štandardky, už neboli vtedy na ihrisku, tak to išiel kopnúť Štefan Zošák a poslal jemný oblúčik na prvú žrď. Ja som tam nabehol a dal som to dolu. Brankár si síce na loptu siahol, ale vrazil si ju do bočnej vnútornej siete. Radosť bola obrovská.“

Ešte to bolo do konca dramatické?

„Už nie a ukázala sa naša skúsenosť, s prehľadom sme si náskok ustrážili.“

Proti predošlým zápasom boli nejaké korektúry v rozostavení či taktike?

„Ani nie. Podstatné však bolo, že po pauze nastúpil Pišta Zošák. Je to osobnosť, ktorá udáva tón našej hre a jeho prínos bol aj tentoraz citeľný. Na pravej strane zálohy sa objavil Viktor Maťaš a celkom solídne tam jazdil.“