Pri zmene dresu zavážia u hráča neraz rôzne okolnosti. Niekedy sú to aj pracovné či rodinné, inokedy zase futbalové alebo ľudské. Futbalista musí sám zvážiť, čo je preňho v danej chvíli lepšie a musí si vedieť vybrať aj  optimálnu možnosť. O týchto aspektoch sme hovorili s Jaroslavom Kolbasom, skúseným borcom, ktorý sa rozhodol opustiť šatňu Tatrana Prešov zamieril do Kalše.

V uplynulých dňoch ste riešili svoju budúcnosť, vyberali ste si z viacerých ponúk?

„Začal by som azda tým, že prvý týždeň po spustení prípravy som bol ešte v Tatrane,  napokon som sa rozhodol z rôznych dôvodov pre Kalšu, hoci priznávam, že boli aj iné ponuky z treťoligových tímov i z druhej ligy.“

Prečo práve Kalša?

„Najviac mi vyhovovalo, aby som zakotvil tam. Pretože bývam v Košiciach, mojou prioritou bolo účinkovať nablízku a extra necestovať. Je to dané aj vekom i tým, že sa venujem ako tréner chlapcov v prípravke v Košiciach.“

Iste to nie je náhoda, že ste uprednostnili tento tím, však tam budú účinkovať niektorí chlapci, s ktorými ste už predtým hrali?

„Je tam napríklad Jano Novák, Vlado Kražel či brat Erik. Ide o konsolidované mužstvo, poznám prostredie a každého hráča. Nešiel som do neznámeho, ide o dobrú partiu.“

Keby nezasiahla do diania do korona i nútená pauza a nebodaj by Prešov vyhral III. ligu, zrejme by ste uvažovali inak?

„Mrzí uplynulá sezóna, lebo bola našliapnutá výborne, ale potom sa všetko znegovalo, pribudli ďalšie veci, ktoré ovplyvnili moje rozhodnutie. Naďalej však držím chlapcom v Tatrane prsty, lebo sa domnievam, že klub aj mesto si zaslúžia najvyššiu súťaž. Myslím si, že káder je perspektívny a aj v budúcom ročníku zabojuje o postup.“

Napriek tomu ste opustili ambiciózny celok, no na druhej strane sa natíska otázka, či Kalša príchodom posíl nebude tiež útočiť na postupovú métu...

„Futbal hrá každý preto, aby vyhrával a ambície hráča je byť úspešným. Máme ťažké vyžrebovanie v úvode, ale máme skúsený káder, dosť zvučných mien a super partiu, preto určite nebudeme hrať druhé husle a môžeme potrápiť aj najkvalitnejšie tímy.“

Tým, že sa už venujete trénovaniu, dávate najavo, že po skončení kariéry by ste chceli zostať v tomto fachu. Je to tak?

„Teraz to robím kvôli časovej zaneprázdnenosti skôr doplnkovo, ale uvedomujem si, že kariéra sa blíži k záveru. Rád by som v tomto smere pokračoval a venoval sa tomu naplno, zatiaľ ma to baví.“

Naznačujete, že už by mohlo ísť o vašu poslednú sezónu v kariére?

„Domnievam sa, že určite nie, fyzicky sa na to cítim, zranenia sa mi našťastie vyhýbajú. Som odhodlaný hrať, lebo aj počas nútenej predošlej pauzy mi futbal ohromne chýbal. Keď je človek na zaťaženie zvyknutý – aj napriek tomu, že má niekedy toho plné zuby – predsa akonáhle nastane pauza, tak cíti potrebu znovu kopať do lopty.“