Rekordy, výnimočné športové výkony, horskú dráhu emócií aj kontroverzné momenty priniesli 25. zimné olympijské hry, ktoré spejú k svojmu záveru.
Všetkých 116 medailových kolekcií má svojich majiteľov, pričom najviac cenných kovov získali opäť Nóri na čele s Johannesom Hösflotom Kläbom.
Hry v Miláne a Cortine priniesli množstvo nezabudnuteľných príbehov, z ktorých Sportnet vybral desať, ktoré najviac zaujali športových fanúšikov.
Trpký koniec hokejovej rozprávky
Zo slovenského pohľadu nemožno hry označiť za vydarené. Prvýkrát od Salt Lake City 2002 chýba krajina spod Tatier v medailovej bilancii, dokonca nemá ani jedno individuálne umiestnenie v top 10.
Jednoznačne najväčší úspech dosiahli hokejisti, ktorí v exkluzívnej spoločnosti hráčov NHL bojovali o cenný kov až do predposledného olympijského dňa.
Množstvo osobností sa vyjadrilo, že postup do semifinále od Slovákov nečakali. Niet divu, veď na MS postúpili do tejto fázy naposledy v roku 2012 a počtom hráčov v NHL sa nemôžu rovnať Fínom, Švédom či USA.
VIDEO: Zostrih zo štvrťfinálového víťazstva Slovenska nad Nemeckom
Tím okolo Juraja Slafkovského však predvádzal výkony, ktorými si semifinále zaslúžil. Zápas o bronz bude dlho škrieť, záverečná tretina kazí celkový dojem, no napokon je jedno, či prehráte 1:2 alebo 1:6.
Slovensko malo veľmi mladý tím, čo je prísľub do budúcnosti. A hoci Slafkovský, podobne ako Pavol Demitra vo Vancouveri, povedal, že byť štvrtý je rovnaké ako byť posledný, mýli sa. Tento výsledok má veľkú cenu.
Útočník Montrealu strelil štyri góly a pridal rovnaký počet asistencií. Aj preto bol zaradený do All Star tímu, ako jediný z mimo zámorských hokejistov.
Úspešnejší je už len Phelps
Najväčšou hviezdou olympijského programu bol nórsky bežec na lyžiach Johannes Hösflot Kläbo. Kedysi vynikal najmä v šprintoch, ale dnes je najkomplexnejším pretekárom v histórii tohto športu.
Vlani dosiahol niečo výnimočné na domácich MS v Trondheime, keď ako prvý získal zlato vo všetkých šiestich disciplínach. Famóznu formu mal aj pod piatimi kruhmi, kde predviedol rovnakú spanilú jazdu.
Zavŕšil ju triumfom v pretekoch na 50 km klasicky, keď sa typickým šprintom do kopca zbavil v poslednom kole krajana Martina Löwströma Nyengeta.
Na konte má už trinásť olympijských medailí, pričom s jedenástimi zlatými je najúspešnejším športovcom zimných olympiád. Celkovo je pred ním už len legendárny americký plavec Michael Phelps.
Zároveň Kläbo pokoril zápis amerického rýchlokorčuliara Erica Heidena, ktorý v roku 1980 získal v Lake Placid päť zlatých kovov, čo bolo až doteraz najviac v rámci jedných zimných olympijských hier.
"O tomto sa budeme rozprávať s našimi vnúčatami," hovorí nórsky tréner Eirik Nossum, pričom jeho švédsky kolega Anders Byström dodal: "Nikdy sme nevideli lepšieho športovca na lyžiach než je Kläbo."
Aréna zhíkla, nielen raz
Všetci ho považovali za olympijského víťaza už pred hrami. Krasokorčuliar Ilia Malinin neprehral od jesene roku 2023 a pred ZOH v Miláne otázka neznela či vyhrá, ale o koľko a či stanoví nový svetový rekord.
Američan naozaj odišiel domov so zlatou medailou, ale len s jednou. Tú získal už v tímovej súťaži, ktorá však naznačila, že fenomenálny "QuadGod", teda boh štvoritých skokov, nie je v ideálnej pohode.
Malinin sľuboval, že v individuálnych pretekoch to roztočí. Po krátkom programe viedol a vo voľnej jazde sa chystal predviesť sedem štvoritých skokov.
Avšak, z plánovaného štvoritého axla bol len jednoduchý a prišli aj tri ďalšie veľké chyby. Malinin nielenže nevyhral, nezmestil sa ani na stupne víťazov. Skončil ôsmy, čo bolo najväčšie prekvapenie celej olympiády.
VIDEO: Zostrih z voľnej jazdy Iliu Malinina na ZOH 2026
"Pamätám si, že keď som pokazil prvý skok, celá hala zhíkla. Mal som pocit, že som sklamal sám seba a ľudí, na ktorých mi záleží," vravel pre NBC.
Malinin sa však aj takto stal vzorom. Prehru znášal statočne a bol prvý, kto gratuloval olympijskému šampiónovi Michailovi Šajdorovovi.
Finále snov rozhodol Hughes
Po 16 rokoch mali boje o medaily v hokejovom turnaji rovnaké zloženie. V poslednom športovom súboji hier si to o zlato rozdali Kanada a USA.
Od začiatku mal zápas ohromné tempo, hviezdy NHL sa zrážali a predvádzali reklamu na hokej. Chýbalo len viac gólov, keďže šancí bolo viac než dosť.
Americký brankár Connor Hellebuyck predviedol 41 zákrokov a potvrdil, že nie nadarmo získal už trikrát Vezinovu trofej pre najlepšieho brankára profiligy.
Za stavu 1:1 sa podobne ako ženské finále muselo predlžovať a opäť uspeli USA, keď po prihrávke Zacha Werenskeho strelil zlatý gól Jack Hughes.
"Dovolím si tvrdiť, že Kanaďania majú väčšie individuality, ale Američania triumfovali ako tím. A práve tímovosť je v dnešnom hokeji najvyššia cnosť.
Celkovo toto finále bolo také kvalitné, že aj hokejové divadlo je slabé slovo," vravel spolukomentátor STVR Boris Valábik.
VIDEO: Zostrih finále Kanada - USA na ZOH 2026
Namiesto medaily päť operácii
Voľná jazda Malinina nebola jediným šokom, ktorý zažili americkí fanúšikovia. Veľmi sledovaný bol aj príbeh Lindsey Vonnovej, ktorý by sa svojou zápletkou nestratil ani v hollywoodskej produkcii.
Nezlomná 41-ročná športovkyňa lyžovala s čiastočne umelým kolenným kĺbom a navyše si zopár dní pred olympiádou roztrhla skrížený väz v ľavom kolene.
Vonnovú to nezastavilo, postavila sa na štart zjazdu, no jej jazda trvala iba 13 sekúnd. Paradoxne, nedoplatila na zranené koleno, ale zachytila sa o jednu z bránok, čo spôsobilo hrozivo vyzerajúci pád.
Vonnová kričala od bolesti, na čo sa nikomu nepozeralo dobre. Jej sen o olympijskej medaile zhasol a namiesto toho ju čakala séria operácií.
Američanka ich má za sebou už päť, utrpela zlomeninu holennej kosti a čakajú ju dlhé mesiace rehabilitácie. Je nepravdepodobné, že sa vráti na súťažné svahy a zrejme aj príde o malý glóbus za zjazd.
"Nedopadlo to podľa mojich predstáv, ale nemám žiadne výčitky. Byť v štartovacej bráne bol neopísateľný pocit. Vedieť, že som mala šancu zvíťaziť, bolo samo o sebe víťazstvo," uviedla Vonnová.
Matka chcela, aby skončila
Jej výkonom tlieskal aj taliansky prezident Sergio Mattarella. Federica Brignoneová ešte v januári nevedela, či bude štartovať na domácej olympiáde, no napokon bola hviezdou hostiteľskej krajiny.
Dvojnásobná víťazka Svetového pohára utrpela v minulej sezóne ťažké zranenie na domácom šampionáte a jej matka si priala, aby ukončila kariéru.
Rodáčka z Milána sa však svojho cieľa nevzdala, napriek bolestiam bojovala o svoj návrat a výsledkom je senzačné zlaté double - super-G a obrovský slalom.
Suverénny bol najmä jej triumf v "obráku", ktorým skompletizovala v tejto disciplíne medailovú zbierku zo ZOH. Celkovo má už päť cenných kovov.
"Keby bola bežný človek, stále by rehabilitovala. Preukázala však obrovskú vôľu a túžbu byť tu, aby bola konkurencieschopná a nie sa len zúčastnila. Jej výsledky sú mimoriadne," povedal taliansky lekár Andrea Panzeri.
Spomedzi jej krajaniek získala dve zlaté medaily už len rýchlokorčuliarka Francesca Lollobrigidová a aj preto zažilo Taliansko najúspešnejšie zimné hry.
Bronz s pomliaždenými rebrami
Nielen hokejový turnaj priniesol paralelu s hrami vo Vancouveri. Postarala sa o to najúspešnejšia mimoeurópska bežkyňa na lyžiach Jessie Digginsová.
Američanka v predstihu oznámila, že po tejto sezóne ukončí kariéru a na svojej poslednej olympiáde chce získať medailu. To sa jej napokon podarilo, keďže v pretekoch na 10 km voľne bola bronzová.
Vydala zo seba úplne všetko. V cieli sa zvíjala od bolesti a kričala. Až neskôr sa ukázalo, že do pretekov nastúpila napriek tomu, že o päť dní skôr spadla počas skiatlonu a pomliaždila si rebrá.
Niečo podobné sa pred 16 rokmi stalo Petre Majdičovej. V rozcvičke pred kvalifikáciou šprintu si vtedajšia zverenka slovenského trénera Ivana Hudáča zlomila pri páde štyri rebrá, ale napokon získala bronz.
"Potrebujem nové telo. Bol to neskutočne bolestivý týždeň. Pred dvoma dňami som si hovorila, že neviem, ako chcem toto zvládnuť a teraz som najšťastnejšia bronzová medailistka na sveta," povedala.
Digginsovú po olympiáde čaká ešte záverečná časť Svetového pohára, ktorého je líderkou. Na dosah má tretí veľký glóbus po sebe a celkovo štvrtý.
Zahodil palice a chcel sa skryť
Šport často ukazuje aj svoju odvrátenú tvár, pričom neúspech na olympijských hrách bolí dvojnásobne. Príkladom je nórsky lyžiar Atle Lie McGrath, ktorý prežil najťažšie chvíle doterajšej kariéry.
V prvom kole slalomu využil s číslom jeden upravenú trať a vypracoval si náskok. V tom druhom však urobil chybu a prišiel o šancu na medailu.
Túto skutočnosť niesol veľmi ťažko. Najskôr zahodil palice, vyzul si lyže, cez ochranné siete opustil trať a jeho kroky viedli do lesa vedľa zjazdovky.
Ľahol si do snehu a asi by bol vtedy najradšej, keby ho nikto nevidel. Sklamanie bolo evidentné. McGrath mal šancu, ktorá sa nemusí opakovať.
Navyše, v deň otváracieho ceremoniálu zomrel jeho starý otec. Dvadsaťpäťročný Nór súťažil s čiernou páskou na ruke a zlato chcel získať pre neho.
"Väčšinou viem svoje emócie ovládať lepšie, no toto je najhorší moment mojej kariéry. Prešiel som si náročným obdobím... o to viac to bolí," vravel.
Ukrajinca vylúčili kvôli prilbe
Hry v Miláne a Cortine sa nezaobišli ani bez kontroverzií. V curlingu čelili neskorší víťazi z Kanady obvineniam z podvádzania, no ešte väčší rozruch spôsobil ukrajinský skeletonista Vladislav Heraskevič.
Na helme mal fotografie dvoch desiatok športovcov, ktorí zahynuli vo vojne rozpútanej Ruskom. MOV pre to nemal pochopenie a helmu zakázal. Keďže Ukrajinec nechcel ustúpiť, zo súťaže bol vylúčený.
MOV rozhodnutie zdôvodnil tým, že použitie prilby by znamenalo porušenie pravidla olympijskej charty, ktoré zakazuje politické vyjadrenia.
Skeletonista chcel vzdať hold športovcom, medzi ktorými boli aj medailisti z mládežníckych olympiád. "Vďaka ich obete tu môžem byť. Nezradím ich. Myslím, že si zaslúžia byť so mnou," vravel.
Heraskeviča za jeho gesto ocenil prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj, ďalší ministri či dokonca prezident Lotyšska Edgars Rinkévič.
Ukrajinec vnímal rozhodnutie MOV o vylúčení ako prejav diskriminácie a neskôr zverejnil aj fotografiu s odkazom: "Toto je cena za našu dôstojnosť."
Slovenské biatlonové slzy
Pred ZOH bola najväčšou slovenskou medailovou nádejou Paulína Bátovská Fialková. Vo Svetovom pohári ukázala dobrú bežeckú formu a pokiaľ by jej to v deň D vyšlo strelecky, mohla pomýšľať na vysoké méty.
Lenže to sa neudialo. Najväčšie sklamanie bolo na jej tvári badať po šprinte na 7,5 km, v ktorom po troch minutých terčoch obsadila 40. miesto.
To zároveň znamenalo malú šancu v stíhačke a neúčasť v hromadných pretekoch. "Dala som do toho maximum a nedostala som nič naspäť," povedala.
So slzami v očiach sa lúčila so šancou na medailu a neskôr priznala, že to boli jej posledné olympijské hry. Po šprinte plakala aj Anastasia Kuzminová, ktorá síce solídne strieľala, ale narazila na fyzické limity.
Pokračovanie kariér oboch opôr reprezentácie je otázne, a tak budú musieť prevziať štafetu mladšie biatlonistky. A snáď to dokážu čím skôr, aby najúspešnejší slovenský zimný šport neupadal, ale napredoval.
