Aj krompašský treťoligový kolektív bude v jarnej časti ročníka viesť nový lodivod. Tomáš Suslo rezignoval na tento post a aj o tom, prečo tak učinil, ako aj o priebehu jesennej časti zápolení, sme s ním hovorili.

Takže poďme najprv k dôvodom, ktoré vás viedli opustiť lavičku tohto tímu?

„Svoje rozhodnutie som oznámil na vyhodnotení prvej časti súťaže zainteresovaným. Život ide ďalej, ako v krompašskom futbale, tak aj môj. Pokiaľ ide o fungovanie klubu, to bolo bez problémov, lenže pre mňa to bolo časove veľmi náročné, ak beriem do úvahy cestovanie a zladenie rodinného života. Dosť ma to zaťažovalo, niektoré veci som odsúval, nakopili sa  a preto som musel pristúpiť k nejakému kroku a čosi vypustiť. Voľba padla na futbal. V kútiku duše by som bol radšej, keby som odišiel s lepšími výsledkami, ale situácia sa takto vykryštalizovala.“

Takže vás nikto k tomu  „nedokopal“?

„Nie, práveže bol záujem, aby som ešte zotrval, ale bolo to náročné na organizáciu môjho života. Takže si teraz užívam voľno, hoci nehovorím, že už trénovať nikdy nebudem.“

Naznačili ste, že ste chceli so zverencami v prvej časti dosiahnuť viac.

„Skončili sme síce tesne nad poslednými dvoma účastníkmi, ale myslím si, že sme nepatrili medzi najslabších v ďalšej skupine celkov v spodnej časti tabuľky. O dve-tri priečky sme mohli skončiť vyššie, takže po tejto stránke zavládlo isté sklamanie.“

V lete ste sa ujali kormidla ako nový lodivod, museli ste riešiť mnoho personálnych otázok?

„Štyria hráči boli na odchode, opustili mančaft ešte skôr, ako som ich mohol spoznať. Na ich miesta sme sa pokúsili vybaviť primerané posily, čo sa aj podarilo, pribudli piati novici, ale jeden aj hneď skončil. Vzápätí sme prišli aj o jedného brankára, ktorý nedostával veľa šancí. Či sme sa kvalitatívne posunuli, to neviem posúdiť, lebo tých, čo zamierili inde, som nezažil a nepoznal som ich výkonnosť. Nováčikovia sa však uchytili a patrili do základnej zostavy.“

Začiatok ste mali dosť smoliarsky, prehrávali ste tesne a prvá výhra prišla až proti Giraltovciam v 6. kole. To určite na mužstvo dosť zle psychicky vplývalo...

„Samozrejme. Celkove sme množstvo duelov prehrali len o gól a to bolo dosť skľučujúce.“

Bol to dôsledok slabšej koncentrácie?

„Rozhodovala koncentrácia počas celého priebehu súboja. Inkasovali sme po štandardkách, čiže v situáciách, keď každý si mal postrážiť protihráča, pričom sme boli aj v prečíslení, ale napriek tomu sme neraz inkasovali napríklad po rohových kopoch. Takže chýbala dôslednosť a väčšia pozornosť pri bránení. V tomto smere sme zlyhali.“

Po úspechu s Giraltovcami zase trvalo dosť dlho, kým ste znovu „ukradli“ tri body. Prišiel duel s Kalšou a tá si to odskákala. Bol najvyšší čas, že?

„Určite. Potrebovali sme zabrať naplno doma. My sme zahrali dobre, hostia optimálny výkon nepodali a to napriek zvučným menám. Slovom, tento zápas nám vyšiel podľa želania. Verili sme si a možno nás súper aj trošku podcenil. I veľkosť ihriska zavážila v náš prospech, predsa len Kalša hrá doma na celkom inej ploche.„

V závere ste chytili druhý dych, akoby si hráči vstúpili do svedomia...

„Poznali sme súperov, vedeli sme, čo môžeme od nich čakať. Navyše kvalita nášho kádra bola taká, že viac súbojov sme mohli vyhrať. Verím, že na jar sa chlapci predvedú v inom svetle, než v jeseni a získajú toľko bodov, aby sa neobávali o udržanie sa v súťaži.“