Trénerské zmeny sú vo futbale bežná vec. Avšak stále sú niektoré, ktoré sa dajú očakávať, iné zase patria do kategórie  čiastočne prekvapivých. Taká sa týkala aj Mareka Fabuľu, ktorý po ostatnom kole pred prerušením II. ligy opustil lavičku FC Košice. Úmyselne sme nechali uplynúť pár dní , aby sme nechali vychladnúť emócie a utriediť si myšlienky u bývalého kouča a položili sme mu pár otázok.

Ste si vedomý vážnejšej chyby, ktorej sa dalo vyhnúť a ktorú by ste už v ďalšej kariére nezopakovali?

„Nemyslím  si to. Držali sme sa dohovoru, ktorý sme mali čo sa týka budovania tímu a toho, čo sme si povedali pred sezónou.“

O čo konkrétnejšie išlo?

„Že chceme byť čo najvyššie a najbližšie pri stáliciach tejto súťaže a to tak, aby sme dokázali vyselektovať mančaft a na jar v závislosti od pozície, v akej by sme boli, by sme urobili atak na najlepších. To sa i dialo. Treba si uvedomiť, že sme boli pol roka pozadu za tými, čo hrali v minulom ročníku v jarnej časti baráž. Toto obdobie sme prakticky stratili a všetci v klube si boli vedomí, že ten stratený polrok je akurát teraz a preto niektorí hráči zostali v klube napriek tomu, že v jeseni nebolo všetko tak, ako sme si predstavovali. Povedali sme si, že vzhľadom na polročné manko, keď nehrali, im dáme ešte šancu túto jeseň. Preto podaktorí ešte zostali v šatni.“

Za iných okolností by teda už v kádri miesto nemali?

„Možno by mali, možno nie, ale to obdobie, ktoré neboli v akcii, by ukázalo oveľa viac a boli by sme múdrejší, keby sa hralo.“

Niekedy stačí na vykopnutie jedna prehra, inokedy päť alebo desať. Vy ste odišli po troch porážkach. Zdalo sa vám to expresne rýchlo alebo nespokojnosť sa hromadila už dlhšie?

„Napriek tomu, že sme pol roka nehrali, predsa treba brať do úvahy, že sme podľahli po štrnástich vystúpeniach. Takže verdikt, ktorý zaznel, je z môjho pohľadu na diskusiu...“

Už pred vaším odvolaním ste vnímali náznaky väčšej kritiky?

„Naše debaty s majiteľmi boli vždy korektné a hovoril som si, že je to výborné, lebo išlo o konštruktívne debaty. Objasňovalo sa, prečo sa hrá takto, prečo hrajú títo hráči a nie iní. Z toho som mal dobrý pocit. Z toho, že to napokon takto vypálilo, som bol prekvapený, to priznávam, lebo pred rokom sme sa dohodli na dlhodobej zmluve. To bola záruka, že  pôjde o budovanie tímu postavené nie na slamených nohách, na piesku, ale na pevných základoch. Veď aj menom zvučnejší svetoví tréneri stále deklamujú, že až po troch rokoch prídu výsledky a až vtedy tréner môže povedať, že je to jeho futbal. Preto som  pristúpil na alternatívu troch rokov s tým, že sa potom uvidí, čo bude ďalej. Všetko bolo tak, ako malo byť a že sa to skončilo nakoniec takto, nie je dôvodom na nejaké vyplakávanie. Rozhodlo sa tak vedenie klubu a či s tým súhlasím alebo nie, je druhoradé.“

Ste teda hrdý na to, čo ste s tímom odviedli?

„Nechávam mužstvo v takej pozícii, v akej je a čo je najdôležitejšie, za svoju robotu sa nehanbím. Za nami je kus poctivej roboty, však z mužstva, ktoré bolo vlani posledné v súťaži, sme urobili tím, ktorý diktoval tempo a snažil sa hrať futbal. A čo je najdôležitejšie, získali sme rešpekt u súperov a tí proti nám nastupovali v inom rozpoložení ako vtedy, keď som prišiel. To je pomyselná medaila pre všetkých, ktorí sa na tom podieľali.“

Keď porovnáte vaše predčasné konce v Podbrezovej a teraz v FC, je medzi tým nejaká paralela?

„V Podbrezovej prvý i druhý raz, keď sme tam prišli, bolo mužstvo na dne a vytiahli sme ho hore. To isté sa týkalo aj Košíc...“

Takže ste boli akýmsi ľadoborcom, ktorý svojím spôsobom prerazil cestu vašim nástupcom...

„Ukázali sme, že z priemerných až podpriemerných vieme urobiť nadpriemerných futbalistov...“