Sobota 2. júna bola dátumom, kedy krásne životné jubileum - 80 rokov oslávil Ján Pirič. Nielen v humenských futbalových kruhoch osobnosť nanajvýš známa, svoje srdce dal humenskému futbalu najmä ako tréner. S dorastencami Chemlonu Humenné postúpil do celoštátnej ligy, s Trnavou bojoval v roku 1977 o titul dorasteneckého majstra Slovenska. Futbalovú lavičku okúsil aj pri mužoch či žiačikoch, dlhé roky vychovával humenských futbalistov.

Aj keď ho už viac ako dva roky na verejnosti nevídať, stále je aktívny, rád rozpráva, najmä o futbale. Na tradičnú otázku „Ako sa máte?“ odpovie s jemu príznačným humorom: „Celkom dobre, vzhľadom k diagnóze a stavu,“ ukazujúc na barlu, ktorá mu pomáha pri chôdzi v dome i priľahlej záhrade. Príčinou jeho zdravotných problémov sa stala mozgová príhoda. Pred domom čistil chodník, ponáhľal sa, aby stihol sledovať popoludní futbal v televízii. No napokon skončil v nemocnici, liečba, rekonvalescencia, prešlo niekoľko mesiacov, kým sa vrátil domov...

Sezóna 1988/89. Po jeseni bol Chemlon Humenné na poslednom mieste v tabuľke, iba osem bodov, to si fanúšikovia už dávno nepamätali, prevládal pesimizmus. Trénera Balažoviča nahradil Ján Pirič, dovtedy pôsobiaci pri doraste. „Môj prvý zápas bol v Michalovciach, 1:1, pričom Jelo nevyužil ešte dve tutovky. Potom sme porazili doma Prievidzu 2:0. V Stropkove sme prehrať „museli“, bol to náš priamy konkurent v boji o záchranu, dokonca nám tam niekto prerezal pneumatiky na autobuse. Vyhrali sme v Jelšave 2:0, doma dali Leviciam päťku, porazili Hurbanovo 2:0, Čadcu 4:0. Bolo to dobré funkcionárske zázemie, v šatni boli mojou predĺženou rukou Labun a Kopej. Prvú Slovenskú národnú ligu sme zachránili o dva body pred Stropkovom,“ povedal priam jedným dychom Ján Pirič.

Trénerskej ikone boli svojho času odovzdané Zlatá medaila SFZ, Pamätná plaketa VsFZ, Cena mesta Humenné 2008 i Ďakovný list mesta Humenné. Futbal sleduje stále, aj svojich odchovancov. „Nikdy nezabudnem na spoločné časy s Jožkom Teinerom, on pri žiakoch, ja tréner dorastu. Aj sme sa doberali, že žiadne „neotesané kláty“ mi do mužstva posielať nemá a vždy som dostával chlapcov futbalovo vypracovaných. Napríklad éra Jenčík, Hudák, Čabala, Čaja... Cieľavedomí chlapci, chceli hrať futbal, s veľkou Trnavou sme hrali o titul majstra Slovenska v doraste. Roky ubiehali, neskôr som ešte pomáhal pri žiačikoch, pamätám si na chlapcov ako Koscelník, Kovaľ, Petričko či Filip. Prví dvaja hrali v Michalovciach, jedného chce Slovan Bratislava, druhý bol v Dukle Praha, škoda zranení. Držím im prsty a stále si myslím, že základ „áčka“ musí byť postavený na vlastných odchovancoch. Teraz nám veľa mladých futbalistov odchádza, potom musíme zháňať futbalistov z iných klubová alebo zo zahraničia,“ dodal Ján Pirič, ktorého v nasledujúcich dňoch isto potešia Majstrovstvá sveta vo futbale 2018 v Rusku.