Po jazde len krútil hlavou. V kiss & cry sedel so smutným úsmevom. Krasokorčuliar ADAM HAGARA spravil vo voľnej jazde na ZOH v Miláne niekoľko chýb.
Jeho sklamanie bolo zjavné ešte aj v sobotu doobeda, keď zavítal do Casa Slovacca v srdci mesta.
V rozhovore pre Sportnet však hovoril o tom, že aj túto skúsenosť chce využiť na to, aby sa posunul ďalej.
Ako sa cítite s odstupom pár hodín?
Už lepšie, aj po tom, čo som videl všetkých ostatných, alebo teda videl som výsledky. Je to skúsenosť a budem sa snažiť využiť ju na to, aby som sa posunul ďalej.
Nezostali ste v hale po svojej jazde?
Išli sme von za rodičmi a potom som čakal na autobus. Mohol som to aj dopozerať, lebo kým ten autobus prišiel, už všetci odchádzali. Poslednú rozjazdku som nevidel, a ostatných som tak vnímal, kým som bol na dopingu.
Už viete, čo sa v piatok večer stalo?
Nie.
Skúsili ste to nejako v sebe analyzovať?
Snažil som sa, ale neviem, či je čo analyzovať. Cítil som sa v pohode, aj pred jazdou. Niečo sa pokazilo, a asi som sa cez to nevedel dostať. Neviem, čo sa stalo zle. Možno proste niekedy je aj takýto deň, keď sa nevydarí. Dôležité je skúsiť znova.
Na rozjazdke pritom ste skočili všetko, aj štvoritý tulup.
No veď... Aj na rozjazdke, aj predtým na tréningu. Neviem. Možno som bol unavený po celom týždni. Neviem povedať, čo sa stalo.
Vnímali ste ten olympijský tlak, alebo to bolo ako na bežných pretekoch?
Bolo to ako bežne. Prišiel som s tým, že idem na to. Skrátka to nevyšlo.
Po prvom skoku prišiel pád a odvtedy to už bol boj. Z čoho ste čerpali silu?
Chcel som zajazdiť čo najlepšie a vedel som, že po tulupe všetko viem. Ale asi mi nohy nešli. Pri každom skoku sa mi vypli nohy, nevládal som. Bojoval som, snažil som sa do konca, aj tú choreo sekvenciu som chcel s ešte väčším nasadením, ale už nešlo nič, nohy sa mi úplne zastavili. Ťažko bolo včera.
Muselo to byť náročné nielen fyzicky, ale aj psychicky, rýchlo sa pozviechať po páde.
Kedysi to bolo ľahšie. Keď som mal v jazde len trojité axle, tak to bolo o niečom inom.
Jazda so štvoritým tulupom je pre mňa stále nová skúsenosť. Stále sa učím s tým súťažiť. Je to niečo nové pre mňa a budem sa snažiť z toho sa poučiť.
Nie každý tulup vyjde, hlavne na súťažiach. Musím to brať tak, že som to vyskúšal a nabudúce to bude lepšie.
VIDEO: Zostrih voľných jázd na ZOH 2026
Teraz by ste boli radšej, ak by už zajtra štartoval svetový šampionát v Prahe, alebo ste rád, že budete mať pár dní voľna?
Som rád, že budem mať trochu voľna. Udrel som si zadok u toho tulupa, dosť to bolí, takže asi by som nedokázal moc skákať.
Teraz si dám pár dní oddych a potom sa zase do toho vrhnem.
V pondelok sa začína škola, celkom sa teším. Zresetujem sa a pôjdem do toho znova naplno.
Pred voľnou jazdou ste mali na obrazovke odkaz pre divákov: "Kvôli tomuto trénujem." Ale zrejme ste si to takto nepredstavovali.
Trénoval som kvôli tomu, aby som tam bol a som šťastný, že som tam mohol byť, že som sa mohol ukázať. Snažil som sa to dojazdiť aj pre divákov. Bola tam fakt veľká podpora.
Vnímali ste, že aj po chybách vás diváci povzbudzovali?
Áno. Bolo tam veľa slovenských fanúšikov, aj Matej Tóth ma prišiel pozrieť. Je mi to ľúto, že to nebolo lepšie. Ale asi nie každý deň je môj, nie každý deň je taký, ako som si predstavoval. Dôležité je nabudúce zase vyskúšať.
Podľa reakcií na sociálnych sieťach v krátkom programe ste si získali veľa nových fanúšikov skvelým výkonom a vo voľnej jazde bojovnosťou.
Náš šport vie byť veľmi krutý. Aj preto si myslím, že je to jeden z najťažších športov, lebo stačí jediná maličkosť a celá jazda sa môže pokaziť.
Náš šport je úplne o dokonalosti a to sa podarí len tým najlepším. Nepodarilo sa mi to tak, ako som chcel, ale každý človek, nielen krasokorčuliar má niekedy taký deň. Dôležité je nabudúce to napraviť.
Dopadli ste ako Malinin, respektíve Malinin dopadol ako vy: obaja viete, že máte na oveľa viac, ale v piatok ste to nedokázali predviesť.
A neboli sme jediní, ani ja, ani Malinin. Všimol som si, že mnohým pretekárom z mojej vekovej kategórie sa nepodarilo. Možno to bol stres z prvej olympiády.
Po všetkých tých zlých výkonoch som sa ani necítil tak zle. Bojoval som do konca, a napríklad Malinin to podľa mňa vzdal. Mohol ísť, ale skákal vrany. Aj keby padol, tak mohol byť na druhej alebo tretej pozícii.
Ale je to fakt tlak ísť do tých skokov a keď už sa niečo nevydarí, tak dostať sa do toho naspäť je ťažké. U neho, pri štvoritých skokoch, je to ešte o to náročnejšie.
Úplne to chápem a asi každý má niekedy taký zážitok.
Je zrejmé, že tá voľná jazda ešte bolí, ale každý vám zdôrazňuje, že môžete byť na seba hrdý.
Som rád, že som tu mohol byť a hlavne som rád za ten krátky program.
Chcel by som zajazdiť voľnú jazdu tak, ako viem, lebo väčšinou je moja obľúbená časť na súťaži. Je to tá bojovná časť.
Včera to nevyšlo. Čakal som, že ten tulup a všetko skočím, lebo všetko mi išlo aj na tréningu, aj na rozjazdke. Tak asi preto mi potom všetko vyskočilo z hlavy a nevedel som, čo sa deje.
Pozerali ste protokoly? Body ste stratili nielen za pády, ale aj za dva nedorotované skoky a pri flipoch vám dali výkričník, čo znamená odraz z nejasnej hrany.
Pozeral som. Automaticky, ak niečo pokazím, tak rozhodcovia pozerajú na všetko. Neviem, kombinácia flip-tulup mi neprišla nedorotovaná. Prvý axel možno... Ale keď im dám príležitosť, tak rozhodcovia si niečo vždy nájdu. Nemôžem si to dovoliť, nemôžem im dať príležitosť.
Zvyknete si niekedy pozrieť aj takúto jazdu, alebo radšej nie?
Radšej nie. Hodím to za seba a idem ďalej. Takáto jazda sa ťažko pozerá.
Radšej sa sústredím na ten ďalší výkon a pozerám tie vydarené jazdy (smiech).
Krátky program z olympiády ste už videli?
Áno, keď som sa k tomu dostal. Ten bol celkom fajn. Boli tam veci, ktoré sa mi nepáčili, ale bol fajn.
Vy asi nikdy nebudete úplne spokojný. Stále si nájdete niečo, čo by sa dalo ešte zlepšiť.
Tak o tom to je.
Bezprostredne po voľnej jazde ste hovorili, že krasokorčuľovanie, ale aj celý život je o tom: nevzdávať sa. Je to hlavné ponaučenie z tejto olympiády?
Myslím, že áno. Nevzdal som sa, išiel som naplno, aj keď to nevyšlo. Stalo sa, čo sa stalo a teraz je len na mne, ako na tom budem pracovať a v čom sa budem chcieť zlepšiť.
Na majstrovstvách sveta sa chcem ukázať čo najlepšie. Tam sa veľmi teším, bude to v Prahe. Budú tam super ľudia, veľa slovenských fanúšikov. Viem, že príde aj veľa krasokorčuliarov, takže to budú také domáce preteky.
Z Milána cestujete domov v nedeľu. Čo vás ešte v sobotu čaká okrem hokejového zápasu Slovensko - Švédsko?
Neviem, možno poobede spánok (smiech). Moja sestra chcela ešte pobehať celú dedinu, zobrať všetky veci z olympiády, čo môžeme a zobrať to domov všetko. Aby nám vynadali rodičia, že už to nemáme kam dať (smiech).
Čo je zatiaľ najlepší olympijský suvenír, okrem už viackrát spomínaného mobilu?
Páčia sa mi odznaky, ich zbieranie je moja obľúbená vec. Ale tak najlepší je asi mobil, je taký príjemný.
Čo chcete ešte v olympijskej dedine vidieť?
Ani neviem, zatiaľ som dokopy nič nevidel. Jedlo mi už tam prestáva chutiť, stále to isté každý deň. Keď je mozzarella, tak si ju dám, nejakú focacciu, rajčiny, šunku... Mäso mi tam nechutí, je suché.
Je tam veľa na výber, ale stále to isté.
Už sa tešíte domov, alebo ešte by ste tu trochu pobudli na olympiáde?
Teším sa domov, lebo už je ten týždeň dlhý.
Čo bol pre vás top zážitok z olympiády?
Možno vystúpiť na ľadovú plochu na prvom tréningu a vidieť tam tie kruhy. To bolo pre mňa najviac. Alebo keď som vošiel do dediny a videl som všade olympiádu, všetkých tých športovcov. Bol to veľký zážitok, celý život som pre to trénoval a dostal som sa sem. To je pre mňa najdôležitejšie.
Bol to ešte väčší zážitok, ako ten krátky program?
Asi áno. Ten "kraťas" je už moja práca, musím to spraviť. Ale vidieť olympijské kruhy a vedieť, že som na olympiáde, to je pre mňa najväčší zážitok.
