"Pokojne ďalej spite, je koniec! Česko opúšťa luxusnú futbalovú prehliadku na americkom kontinente ponížené, bez jediného víťazstva," napísal isport.cz.
Zázrak na legendárnom Aztéckom štadióne sa nekonal. Česká reprezentácia prehrala posledný zápas v skupine A s domácim Mexikom vysoko 0:3 a skupinovú fázu majstrovstiev sveta uzavrela s jediným bodom na poslednom mieste.
Len počas základnej skupiny absolvovali takmer 17 200 kilometrov. To predstavuje viac než 24 hodín čistého času v lietadle, vzdialenosť blížiacu sa polovici zemegule.
K tomu sa pridali vysoké teploty, časový posun. Komentátor Jaromír Bosák sa domnieva, že hráči mohli by pretrénovaní. Zlá forma kľúčových hráčov. To všetko ich zomlelo.
„Hlavná správa smerujúca domov? Futbalový svet sa rúti úplne iným smerom, zatiaľ čo Česko uviazlo kdesi v zápche. Skončilo s hanbou a na poslednom mieste,“ napísal český denník isport.cz.
Bezduchý výraz generálneho manažéra a legendárneho futbalistu Pavla Nedvěda v lóži obrovského kolosu len dokumentoval bezmocnosť družiny trénera Miroslava Koubka.
„Výsledok je pre nás veľmi krutý. Zo všetkých zápasov na turnaji to bol náš najlepší výkon,“ zhodnotil stretnutie tréner Miroslav Koubek.
Koubek? Výsledok je zlý
„Gólové situácie Mexika sa dali vyriešiť. Súper sa po nich dostal do maximálnej pohody. V závere sme už hrali veľmi vabank a súper nás potrestal tretím gólom,“ dodal.
„Dobre sme do toho vstúpili, ale výsledok je zlý. Strašne som sa na tento zápas tešil. Mrzí ma tá šanca, mal som dať gól a potom by to vyzeralo inak,“ hodnotil zápas pre ČT Sport Denis Višinský, ktorý nečakane nastúpil v základnej zostave.
Patril k najlepším českým hráčom na ihrisku, napriek tomu striedal ako prvý. Na trávnik namiesto neho prišiel Lukáš Provod.
„Denisovi došli sily,“ vysvetľoval po zápase Koubek.
Päťdesiatpäť minút nádeje
Samotný hráč však trénerove slová o únave v televíznom rozhovore poprel.
„Cítil som sa stále dobre, že ešte môžem tímu pomôcť,“ reagoval po svojom prvom a zároveň poslednom zápase na turnaji.
Česi sa na Aztéckom štadióne držali päťdesiatpäť minút. Cítili, že v porovnaní s Mexičanmi, ktorí vyhrali prvé dva zápasy v skupine a mali istý postup z prvého miesta, nie sú horším tímom. Mali niekoľko sľubných príležitostí aj nádejných momentov.
Domácich fanúšikov frustrovalo, ako si ich miláčikovia najmä v prvom polčase nevedeli poradiť v útočnej fáze. Prvý gól však všetko zmenil. Domácich naštartoval, Čechov zlomil.
Po hodine bolo rozhodnuté. Aj preto, že českým futbalistom viditeľne dochádzali sily. Zlomila ich vysoká nadmorská výška.
Karneval v uliciach
Aztécky štadión sa medzitým menil na obrovskú oslavu. Vonku karneval, vo vnútri nefalšovaná diskotéka.
Dlhé hodiny pred zápasom pulzovali ulice Mexico City životom. Zápas národného tímu na svetovom šampionáte je sviatkom celej krajiny. Hlavná trieda vedúca k štadiónu bola uzavretá pre autá, aby sa mohol naplno rozbehnúť predzápasový ošiaľ.
Tanečné súbory v pestrofarebných kostýmoch, kapely hrajúce na každom rohu, vôňa mäsa šíriaca sa zo stoviek grilov popri ceste. Atmosféra bola elektrizujúca ešte dlho pred úvodným výkopom.
Necítil rozdiel
Sedemdesiatštyriročný český tréner Miroslav Koubek pozmenil základnú zostavu a opäť do nej zaradil jedno veľké prekvapenie. Na lavičke nechal hviezdneho strelca Patrika Schicka, ktorého na hrote útoku nahradil Adam Hložek.
„Chceme postaviť hráčov s najlepšou formou,“ vysvetľoval Koubek pred zápasom.
Aj otázka nadmorskej výšky sa pred duelom často skloňovala.
„O nadmorskej výške hovoria asi len novinári. Necítim žiadny rozdiel,“ tvrdil pred stretnutím David Douděra.
Práve on však patril medzi prvých, ktorým začali dochádzať fyzické sily.
Popocatépetl vybuchol
Česko pochovali dve situácie krátko po začiatku druhého polčasu.
Traja hráči nezvládli na polovici ihriska súboj s Romom, do brejku sa vyrútil Chávez García, Sadílkov zákrok prišiel neskoro a Aztécky štadión vybuchol ako neďaleká sopka Popocatépetl.
Pivá lietali vzduchom, zo strmých tribún padali ľudia do nižších radov.
A keď po ďalšej sérii individuálnych zlyhaní pridal druhý gól Quiñones, Česko definitívne padlo na kolená.
Mexičania potom zápas dohrávali exhibične.
Slzy legendy. Ochoova veľká rozlúčka
V 78. minúte sa do hry dostal aj štyridsaťročný brankár Guillermo Ochoa.
Keď ho štvrťhodinu pred koncom poslal tréner Javier Aguirre z lavičky na ihrisko, niektorí fanúšikovia na tribúnach neudržali slzy.
Ochoa plakal už pri nástupe na trávnik. Objímal sa so spoluhráčmi a na rameno dostal kapitánsku pásku. Mexická ikona po domácom svetovom šampionáte ukončí kariéru a toto bola jej výnimočná rozlúčka.
Na najžiarivejšej futbalovej scéne. Na Aztéckom štadióne. A navyše vo víťaznom zápase.
Nemal síce ani jeden zákrok, no k triumfu výrazne prispel. Mal zásadný podiel na treťom góle, keď vyslal famózny pas a pripísal si finálnu prihrávku.
Po zápase Mexičania spievali, Ochoa lietal nad hlavami hráčov a všetci ho objímali. Boli to preňho už šieste majstrovstvá sveta. Prvýkrát bol súčasťou reprezentačného kádra už v roku 2006.
Štadión, na ktorom Mexiko neprehráva
Aztécky štadión je výnimočný nielen kapacitou 83-tisíc divákov. Leží v nadmorskej výške 2240 metrov, čo je viac ako má napríklad Chopok.
Mexiko organizovalo majstrovstvá sveta aj v rokoch 1970 a 1986 a na Aztéckom štadióne ani raz neprehralo. Nie náhodou z tejto výhody opäť ťaží.
Česi si pritom pred šampionátom verili. Súperov v skupine považovali za vyrovnaných a postup do vyraďovacej fázy za reálny cieľ.
Realita však bola úplne iná.
„V nadstavenom čase napálil Fidalgo loptu do siete, vymietol šibenicu a poslal národný tím hanbiť sa kamsi do kúta. Česko na majstrovstvách sveta katastrofálne zlyhalo,“ dodal isport.cz.
Podľa českého denníka patrilo mužstvo od prvého zápasu herne k najslabším tímom turnaja. A hoci sa sústredilo na posledný skupinový duel a dúfalo v nečakaný triumf, opäť padlo po troch inkasovaných góloch v druhom polčase.
„Dovidenia Mexiko, dovidenia Amerika. Adiós!“ odkázal isport.cz.
Horšie ako v roku 2006
Po druhej prehre sa turnaj pre národný tím končí výrazným neúspechom. V skupine získal len jeden bod a svojimi výkonmi sklamal.
"V najbližších dňoch a týždňoch príde na rad dôkladné hodnotenie celého fiaska. Český futbal stojí pred zásadnou rekonštrukciou systému výchovy mládeže," predpovedá isport.cz.
Pri pohľade na dlhodobé výsledky ide o paradox.
Futbalisti Česka sa v ére samostatnosti prebojovali na všetkých osem majstrovstiev Európy. Získali striebro v roku 1996, bronz v roku 2004 a dvakrát sa dostali do štvrťfinále, v rokoch 2012 a 2020.
Majstrovstvá sveta im nesedia
Pre Slovensko sú maximom dve účasti v osemfinále európskeho šampionátu, v rokoch 2016 a 2024.
Pri majstrovstvách sveta je však situácia opačná. Obe krajiny sa na svetovom šampionáte predstavili iba raz. Kým Slovensko pri premiére v roku 2010 postúpilo do osemfinále a vyradilo obhajcov titulu z Talianska, Česi v roku 2006 neprešli cez základnú skupinu.
A teraz zlyhali opäť.
Tentoraz ešte bolestivejšie. Bez víťazstva, s jediným bodom a s vedomím, že svetový futbal sa opäť posunul dopredu. Kým ostatní zrýchľujú, Česko podľa vlastných médií zostalo stáť.
„Na turnaj sme išli s určitými predstavami, no potom sme narazili na realitu. Viera bola veľká, žiaľ, realita, výsledky aj výkony nám nastavili zrkadlo. A to zrkadlo je také, aké je,“ uviedol kapitán Ladislav Krejčí.
„Vidíte, ako fungujeme už nejaký čas, a zároveň vidíme, ako fungujú iné krajiny na iných kontinentoch,“ dodal Krejčí.
Tréner Miroslav Koubek neuvažuje o tom, že by po vypadnutí českej reprezentácie v skupine majstrovstiev sveta pri tíme skončil.
„Mám zmluvu, z boja neutekám,“ vyhlásil.
Pripustil, že výkony mužstva na turnaji neboli dobré, no zároveň verí, že tím má potenciál zlepšovať sa aj v budúcnosti.
Pozrite si kompletný program šampionátu, výsledky a tabuľky.
