Českí futbalisti sú dnes presne v tom bode, keď sa nad nimi lámu palice. A treba povedať, že tentoraz nie úplne neprávom.
Hrajú zle. Škaredo.
S Juhoafrickou republikou opäť viedli, no opäť nedokázali dotiahnuť zápas do víťazného konca. Po dvoch stretnutiach na majstrovstvách sveta 2026 majú jediný bod, v poslednom zápase skupiny ich čaká Mexiko na rozvášnenej Aztéce a ich futbal pôsobí unavene, pasívne a bez iskry.
Kritika je úplne oprávnená. „Hanbím sa," povedal po stretnutí redaktor Deníka Sport Michal Kvasnica.
„Som smutný, sklamaný a hanbím sa. V mixzóne sme sa stretli s rôznymi zahraničnými novinármi, napríklad s Poliakmi, a tí sa čudujú, čo tu hráme. Ja sa tomu nečudujem, neprekvapuje ma to, ale neviem, či som čakal až takú hrôzu."
O týždeň ideme domov
Podobne hovoril priamo z dejiska šampionátu aj jeho kolega a šéf futbalového oddelenia Deníka Sport Radek Špryňar.
„Ja sa nehanbím, ale tím hrá na to, na čo má. Že sa na to nedá pozerať, to vieme už posledné roky. To nie je nič nové."
Keď Špryňar hovoril o postupových šanciach Čechov, Kvasnica len bezmocne krútil hlavou.
„O týždeň ideme domov," dodal.
Možno áno. Lenže futbal už mnohokrát ukázal, že aj oprávnená kritika nemusí byť predzvesťou konca. Niekedy býva začiatkom prebudenia.
Pretože aj Slováci boli kedysi na odpis. Bol jún 2010 a majstrovstvá sveta v Juhoafrickej republike.
Aj ich kritici mali vtedy pravdu.
Slováci hrali zle
Po remíze (1:1) s Novým Zélandom prišli o víťazstvo v posledných sekundách. Proti Paraguaju predviedli jeden z najhorších výkonov svojej histórie na veľkom turnaji. Prehrali 0:2, na bránu vyslali jedinú strelu a pôsobili bezradne.
Kritika bola oprávnená. Médiá nepreháňali. Fanúšikovia neboli nespravodliví.
Slovensko jednoducho hralo zle. A tréner Vladimír Weiss?
Práve on včera v Slovenskej televízii hodnotil výkon Česka. A možno trafil klinec po hlavičke, keď spomenul české behanie.
Lenže v roku 2010 bol práve on tým mužom, ktorého by mnohí najradšej poslali domov.
Po prehre s Paraguajom neuniesol prvú vážnejšiu kritiku.
Odhrnul od seba mikrofóny a namosúrene zamrmlal: „Buzer... vyje...“
Koubek má vlastný boj
Jeho reakcia prišla po nevinnej otázke televízneho reportéra, či si je vedomý nejakej chyby.
Aj agentúra Reuters napísala, že pôsobil namrzene. Od Weissa to schytali aj zahraniční novinári.
„Rád by som poďakoval slovenským novinárom, že sú lepší ako cudzinci,“ utrúsil.
Vzápätí sfúkol aj domácich reportérov. Slovensko malo po dvoch zápasoch jediný bod.
Bolo na pokraji vyradenia. A tréner sa hádal s médiami.
Nepripomína vám to niečo?
Aj Miroslav Koubek dnes vedie svoj vlastný boj. „To je brutálne hodnotenie. Je to až komické. Slovo zanďour neprijímam,“ reagoval český tréner na médiá.
Čím viac sa ho snažia presvedčiť, že jeho mužstvo nehrá dobre, tým viac trvá na svojom. Tvrdí, že futbal má dve tváre. Že jeho hráči išli do kŕčov. Že si vytvorili dosť šancí. Že nie všetko sa dá merať držaním lopty a dominanciou.
MS vo futbale 2026 - program a výsledky Česka
Kritika ako budíček
Možno sa mýli. Možno sa mýlia novinári. Možno majú pravdu obaja. No pri slovenskom príbehu sa ukázalo ešte niečo. Niekedy môže byť oprávnená kritika tým najlepším budíčkom.
Možno futbalistov zabolela. Možno ich urazila. Možno ich prinútila pozrieť sa do zrkadla.
A možno ich práve ona prebudila. Potom prišlo Taliansko. Najväčší futbalový večer v dejinách samostatného Slovenska.
Slováci predviedli najlepší výkon, aký reprezentácia v ére samostatnosti podala na veľkom turnaji.
Aj vďaka taktickým a psychologickým ťahom vtedy 45-ročného Weissa, najmladšieho trénera celého šampionátu.
Dokázali nemožné
„Celý čas nás presviedčal, že príde naša chvíľa. Držal nás nad vodou,“ priznal brankár Ján Mucha.
Neznamená to, že Česi vyradia Mexiko. Možno dostanú lekciu a pôjdu domov. Možno sa ukáže, že kritici mali pravdu a tréner Koubek sa mýlil takmer vo všetkom.
Ale možno nie. Možno je najväčšou chybou myslieť si, že oprávnená kritika automaticky znamená koniec.
Niekedy je totiž začiatkom. Začiatkom hnevu. Začiatkom vzdoru. Začiatkom prebudenia.
Čechov teraz čaká Aztéca a Mexiko. Šialený kotol, viac než 2 200 metrov nad morom a zápas, v ktorom im bude veriť len málokto. Presne v takých chvíľach sa však futbal najradšej vysmieva našim istotám a definitívnym rozsudkom.
Aj Slováci boli v roku 2010 oprávnene pod paľbou. A práve vtedy dokázali nemožné.
Pozrite si kompletný program šampionátu, výsledky a tabuľky.
