V ostatných rokoch bolo zjavné, že v Šarišských Michaľanoch túžia po účasti v najvyššej regionálnej súťaži. Ambicióznemu vedeniu klubu tento zámer napokon vyšiel a činovníci vedno s realizačným tímom môžu robiť odpočet jesennej časti. Určite po tejto „inventúre“ sa ukážu lepšie i slabšie stránky účinkovania, hoci na prvý pohľad umiestnenie nováčika medzi treťoligistami nie je zahanbujúce.

A určite by bolo ešte výraznejšie, keby všetci v známom trojuholníku ťahali za jeden koniec povrazu. Lenže podľa toho, čo načrtol tréner Ondrej Desiatnik, nefungovala príslušná chémia, ktorá znamená neraz viac ako najlepší tréning či najvychytenejšia taktika. Spravidla nováčik ťaží z počiatočného entuziazmu, ktorý sprevádza zakaždým postup do vyššej súťaže. Lenže v OŠFK to bolo nejako inak. „Práveže u nás entuziazmus neprevládal, nováčikovský elán nám chýbal a to bol najväčší problém. Keby sme disponovali týmito skutočnosťami, tak sme vo väčšej pohode. Chlapci majú primeranú kvalitu, dovolím si tvrdiť, že vysokú, ale tento polrok nám nevyšiel a zverenci vedia, prečo je to tak. Výkony neboli zlé, ale výsledky tomu nezodpovedali, pritrafilo sa pomerne veľa remíz. Pridružili sa nejaké komplikácie a vnútorné problémy, čo nás brzdilo. Tento stav ma absolútne neuspokojoval.“ Pri týchto úvodných slovách sme sa pristavili. Prečo teda chýbalo primerané nadšenie, v čo každý veril? „Odvtedy, ako skončili predošlí tréneri, ktorí niečo dokázali, sa atmosféra zmenila. Ja som vtedy pri mužstve nebol, ale mám informácie, že to bolo iné. Po príchode som zistil, že klíma nebola na úrovni, takú som ešte nezažil...“ Takže vám vírili v hlave i myšlienky, že to zabalíte? „Možno na začiatku, ale potom boli nejaké sedenia a z princípu som nezutekal z boja. Rešpektujem, ako je to v klube nastavené, preto ma niektoré výhovorky unavovali. Považoval som za dôležité, aby tréningový proces fungoval optimálne, no účasť bola naozaj niekedy mizivá. A navyše v niektorých zápasoch nás bolo dvanásť, pričom sme siahli aj po chlapcoch, ktorí pôvodne neprichádzali do úvahy, mali dlhú pauzu a podobne, ale museli sme nejako zareagovať na vzniknutú situáciu.“ Tieto slová možno aj prekvapujú, lebo toto „psychické pretláčanie“ iste neprospelo ani jednej strane. Ktovie, ako to bude v budúcom roku, možno sa pomery stabilizujú a každý si vstúpi do svedomia.

Možno aj v povedanom možno nájsť čiastočnú odpoveď na niektoré nevyspytateľné výsledky. Š. Michaľany doma porazili Lipany, Sninu, Plavnicu, remizovali v Stropkove, no v niektorých ďalších dueloch výsledkovo sa stratili. „Daktoré zlomové situácie sme nezvládli aj preto, že dochádzka na tréning nebola dostatočná. Preto nebola u každého potrebná istota, kondícia.“ Takže za týchto okolností je umiestnenie i vari nad očakávanie. „Nuž, každý by si mal uvedomiť, aká je priorita i hierarchia v klube a všetkým vrátane mňa prichodí rešpektovať pokyny, príkazy.“

Podľa O. Desiatnika kolektív sa futbalovo vedel prezentovať v niektorých vystúpeniach. Na prvé miesto vypichol oba duely s V. Opátskym. „U tohto súpera sme mali množstvo šancí. Doma sme síce tiež s týmto rivalom prehrali, ale zase sme premrhali stopercentné tutovky. Vo Vranove mali domáci sprvoti problém dostať sa z vlastnej polovice, no potom prišiel fatálny skrat a zosypali sme sa. Naproti tomu v Krompachoch sme využili naše zbrane a v Stropkove sme sa tiež držali, hoci kombinačne to nebolo ideálne. Pokiaľ ide o totálne sklamanie, tak jedine vo Vranove v druhom polčase to bolo chabé. Celkove sa orientujem na útočný futbal, no na to musí byť hráč dostatočne trénovaný, inak forsíruje hru zozadu,“ dodal tréner Š. Michalian. V počte inkasovaných gólov nováčik patril medzi elitu III. ligy, naopak, v počte strelených zásahov zase medzi najhorších. Prečo? „Po prvé – hráči nechodili pravidelne na tréning. Po druhé – niekedy sme to ledva poskladali. Po tretie – zahodili sme množstvo vyložených tutoviek a to aj v zápasoch, keď sme neskórovali.“