Prvý zápas medzi Slovenskom a Českom na majstrovstvách sveta sledoval už v roku 2000. Vo finále MS zvíťazili Česi 5:3.
Český novinár ZDENĚK JANDA sledoval stretnutie s rovnakými aktérmi aj na MS 2026 vo Fribourgu. Opäť videl radosť českých hokejistov, ktorí vyhrali 3:2.
„Úprimne, zápasy proti Slovensku sú vždy emotívnejšie. Nikdy to nie je obyčajný duel," vraví zopár minút po poslednej siréne.
Šampionát vo Švajčiarsku je pre redaktora denníka Sport už 23. v kariére, okrem toho bol na troch letných aj piatich zimných olympiádach.
Je autorom knihy JÁ68, ktorá mapuje životný príbeh Jaromíra Jágra.
Ako by ste zhodnotili zápas medzi Slovenskom a Českom?
Myslím si, že Slováci hrali výborne. Tentoraz musíme uznať, že český tím mal aj kus šťastia. Páčilo sa mi, že to česká strana nijako nezakrývala. Aj tréner povedal, že sme mali šťastie, Roman Červenka takisto povedal, že tentoraz vyhrali so šťastím. Zároveň ocenili kvalitu slovenského tímu. Slovensko hrá na turnaji naozaj dobre.
Paradoxné bolo, že Slováci sami nechceli hovoriť o šťastí.
Neviem. Možno sú slovenskí hráči jednoducho správne nastavení.

Súhlasíte teda s tvrdením, že prehral lepší tím?
Tréner Rulík povedal, že vyhral šťastnejší tím, nie lepší. V určitých fázach ale boli lepší Slováci. Podľa mňa to bol veľmi vyrovnaný zápas, ale o kúsok lepšie bolo Slovensko.
Prekvapil vás výkon Slovákov alebo celkovo ich vystúpenie na tomto turnaji?
Nechcem sa tváriť ako odborník na slovenský hokej, pretože pre mňa sa všetko točí hlavne okolo českého tímu a tej práce je oveľa viac než kedysi.
Ale podľa výsledkov a toho, čo som počul, je slovenský tím veľmi dobre poskladaný a energický. Aj tréner Rulík to hovoril a aj medzi ľuďmi na šampionáte som počul, že slovenský tím si zaslúži kredit. Hrá dobre a určite nie je náhoda, že český tím tak potrápil.
VIDEO: Zostrih zápasu Slovensko - Česko na MS v hokeji 2026
Bol to pre Česko najťažší zápas na turnaji?
So Švédmi to bolo tiež náročné, pretože ten zápas museli Česi zvládnuť. Prišlo to po prehre so Slovinskom a bola to ťažká skúška, či sa mužstvo dokáže zdvihnúť.
Nemáme už toľko skúsených hráčov ako kedysi. Ale zvládli sme to bojovne odpracovať. A úprimne, zápas proti Slovensku je vždy emotívnejší. Nikdy to nie je obyčajný duel.
Emócie tam boli hlavne v druhej tretine veľmi silné. Máte pocit, že Česi ich zvládli lepšie?
Myslím si, že áno. Bolo vidieť skúsených hráčov, že sa nenechali vyprovokovať. Michal Kempný a tiež ostatní sa nenechali strhnúť.
Kristiána Pospíšila všetci poznáme z Brna. Už pred zápasom sa v Česku hovorilo, že niečo spraví. Nie z úst hráčov, ale na sociálnych sieťach. Preto by ma zaujímalo, či sa na Slovensku pred zápasom riešilo, aby proti Čechom „neuletel“.
V Česku sa o tom dosť hovorilo, lebo ho všetci poznajú z Komety. Nakoniec sa ukázalo, že niekedy má problém uniesť svoje emócie.
V tomto bol český tím asi o niečo skúsenejší. Slováci zase mali väčšiu energiu, lepšie korčuľovali a boli živší.
Pripravovali sa českí hráči na Pospíšilovcov?
Pýtali sme sa na to. Nebolo to tak, že by sa špeciálne pripravovali, ale vedeli, že nesmú oplácať.
Boli pripravení na to, že ak súper niečo spraví, nesmú sa nechať strhnúť. A zvládli to. Napríklad Jarda Chmelař je nováčik a bolo dobre vidieť, že si udržal nervy.
Pýtali sme sa aj trénera Országha, či emócie Pospíšilovcov tímu pomohli alebo uškodili. Odpovedal diplomaticky. Vy to vidíte ako?
Chápem trénera. Nemyslím si, že by tímu úplne uškodili. Každý tím má svoju tvár a aj vďaka takým hráčom sa sem dostal alebo zvládol predchádzajúce zápasy. Keď si takého hráča vezmete do tímu, musíte ho podporiť.
A dnešní hráči všetko čítajú. Tvária sa, že nie, ale všetko sa k nim dostane. Mne príde, že Vladimír Országh vie, ako na tím pôsobiť. K mladým hráčom výborne pasuje.
Čiže ho vnímate ako dobrého trénera?
Áno. Pôsobí pokojne, nie je žiadny nervák a vie pracovať s mladými hráčmi. Aj v Česku mal veľmi dobrú povesť.
S pánom Motákom vyhrali v Třinci dva tituly a vždy vyzeral, že je to tímový hráč. Myslím si, že je to pre slovenský hokej dobrá voľba.
Vnímate to podobne aj pri českom trénerovi Radimovi Rulíkovi?
Áno, on s mladými pracovať vie. Predtým trénoval dvadsiatku, získal s ňou striebro na majstrovstvách sveta a práve to ho dostalo k seniorskej reprezentácii.
Po neúspechu Kariho Jalonena bol celý realizačný tím dvadsiatky posunutý k áčku. Možno sa to len urýchlilo tým, že reprezentácia v Rige 2023 historicky zlyhala. Rulík sa k tomu dostal skôr, ako mal, ale bolo to len otázkou času. A potom hneď prišlo zlato v Prahe.
U vás vznikla zvláštna situácia, že ešte pred šampionátom bol oznámený nový tréner reprezentácie. To bolo dosť citlivé pre fanúšikov aj celé prostredie, pretože u nás na to nie sme zvyknutí.
Viem, že Švédi to tak robia bežne, že dopredu oznámia, kto bude tréner a kto príde po ňom. U nás to tradícia nebola.
Prečo to vyvolalo také otázniky?
Prostredie na to nebolo zvyknuté. Navyše tréner Rulík oznámil, že ide do Kladna a berie si so sebou celý realizačný tím.
Možno šéf zväzu veril, že ho ešte presvedčí pokračovať. Lenže keď Rulík definitívne povedal nie, už bolo neskoro hľadať iných trénerov, pretože väčšina bola podpísaná inde.
Nemyslím si však, že páni Moták s Grossom sú nejaká náhradná voľba. Je to dobrý variant.
Len okolo toho vznikli emócie, pretože šéf zväzu Rulíkovi vyčítal, že mu neoznámil skôr, že končí. Bolo to trochu emotívne, ale už sa to nerieši.
Mohlo to ovplyvniť tím?
Nemyslím si. Práve naopak. Myslím si, že o to viac chce tréner Rulík uspieť a odísť s dobrým výsledkom. Určite to neberie „lážo-plážo“, rozhodne nie, práve naopak.
Začal zlatom, potom prišlo štvrťfinále na MS aj olympiáde, takže určite chce zanechať dobrý dojem. Aj jeho spolupracovníci nedovolia, aby sa to vypustilo.
Sú to bývalí hráči a veľkí profesionáli. Samozrejme, objavili sa reči, že má priveľa hráčov z Kladna, ale podľa mňa sú to nezmysly. Prečo by to robil, hrá sa tu aj o jeho meno.
Ako sa bude spomínať na éru trénera Rulíka?
Úspešne. Trénerov, ktorí doviedli českú reprezentáciu k zlatu, veľa nie je. Rešpekt už bude mať navždy, aj keby sme teraz nepostúpili do štvrťfinále.
V Prahe si to všetko sadlo, ale neprišlo to samo, ten tréner k tomu výrazne prispel a musí sa na neho spomínať v dobrom. Avšak bolo by dobré pridať ešte jednu medailu, aby bol koniec veselší.
Vráťme sa ešte k zápasu a tretiemu gólu Romana Červenku. Čakali ste, že ho uznajú?
Áno. Tie pravidlá sa trochu upravili a dnes sú benevolentnejšie. Aj v českej extralige už padlo pár podobných gólov a vždy platili.
Bola to genialita Červenku, že to v tej chvíli vyriešil práve takto?
On vysvetľoval, že si chcel puk pripraviť, aby mohol zakončiť vo chvíli, keď sa dostane späť k hokejke. Tvrdil, že prišiel o hokejku v súboji. Úprimne, Romana Červenku poznám dlho a keby to tam kopol, priznal by sa. Má obrovskú kariéru, už nepotrebuje podvádzať.
Súboj, na ktorý myslel bol s Lukom Radivojevičom, ktorého zrejme fauloval, no rozhodcovia súboj prehliadli.
To tak niekedy je. Kedysi sa hovorilo, že Jágrovi rozhodcovia odpustia veľa faulov. Taký hráči možno ťažia z aury svojho mena. Nie že by mu rozhodcovia nadržovali, ale tak to niekedy je.
Nie je to chyba hráča. Ak rozhodca nezapíska faul, nie je to chyba hráča. Nemôžeme viniť Červenku, že nebol vylúčený. Ak by bol, on by si išiel sadnúť. Bola to chyba rozhodcov.
Celkovo bolo v zápase viac situácii, kde rozhodcovia zrejme neodpískali fauly, ktoré mohli. Slováci nehrali ani jednu presilovku.
Možno je to prísne, že nebola ani jedna. To áno.
Čím to je, že Červenka stále reprezentuje s takou chuťou?
Miluje hokej. Nikdy nerieši, či je tím silný alebo slabý, či sa ide na medailu alebo nie. Príde za každých okolností. Sú hráči, ktorí neprídu, keď cítia, že mužstvo nemá šancu. On to nikdy neurobil a to by sa na ňom malo ceniť.
A možno aj gól proti Slovákom bol istou odmenou za to, koľko tomu hokeju dáva. Bol strašne kritizovaný, ale vždy reprezentoval naplno.
Hlavne v posledných rokoch podáva výborné výkony aj napriek tomu, že má 40 rokov.
Presne. Je poctivý, hokeju dáva všetko. A áno, občas fauluje – tak ho majú rozhodcovia vylúčiť. Ale nikdy to nie je nejaký zákerný hráč.
Myslím si, že teraz sa mu to všetko vracia. Titul s Pardubicami, úspechy v reprezentácii…
Videli ste veľa zápasov Česka so Slovenskom. Bol tento niečím výnimočný?
Nebol.
Ani atmosférou?
Pamätám si veľa zápasov so skvelou atmosférou. Páčilo sa mi, že fanúšikovia sa hecovali zdravo. Aj ten československý pár na kocke, ktorý sa pobozkal – to bolo super.
A páčilo sa mi aj to, že aj na ľade bol zápas férový.
Aký bol najlepší česko-slovenský zápas, na ktorý si spomeniete?
Zrejme finále v Petrohrade v roku 2000. To boli moje prvé majstrovstvá sveta, bol som mladý, neskúsený a hneď takýto zápas. Pamätám si, že slovenskí kolegovia sa nechali strhnúť atmosférou. Ale chápal som to – pre Slovensko to bol prvý obrovský úspech.
Boli ste blízko a rovno vo finále proti Čechom.
Český tím už mal za sebou Nagano aj titul z roku 1999. Tá generácia bola zvyknutá vyhrávať a vedeli sa udržať v pokoji, aby sa nezbláznili z toho, že hrajú veľký zápas. A myslím si, že práve vtedy Slováci trochu doplácali na prílišné emócie.
Hráči zlatej českej generácie rozprávali, že Slováci chodili okolo českej kabíny a hecovali sa, vraveli, že vyhrajú, zatiaľ čo Česi boli ticho, nič nehovorili a vyhrali.
Aj tréner Filc neskôr hovoril, že sa nechali strhnúť atmosférou.
Jasné. Bolo to aj o neskúsenosti. Český tím už mal za sebou veľké triumfy, slovenský nie. Aj tak v tom zápase neboli ďaleko od výhry.
Ale tých krásnych stretnutí bolo viac – Turín 2006, bronzový duel vo Fínsku 2003, kde Slovensko vyhralo. Českých hráčov to veľmi štvalo, pretože Slováci do toho dali viac srdca.
A veľké bolo aj víťazstvo Slovenska v roku 2012 pod trénerom Vůjtkom. To bolo jedno z troch majstrovstiev, ktoré som vynechal. Tréner Vůjtek ukázal svoju veľkosť a český tím takticky prekabátil.
Myslím si, že sobotný zápas z Fribourgu z toho normálu nevybočil. Dnes sa však všetko okolo zápasov oveľa viac medializuje.
Dnes sú sociálne siete, videá, zábery fanúšikov, obrovská šou okolo hokeja. Ale tie emócie a atmosféra boli krásne aj kedysi. Len sa to tak nesnímalo, ale my na mieste sme to videli, bolo to skvelé.
Vždy to tak bolo, ale ľudia si to prečítali až v novinách.
Dnes to môže vyzerať, že kedysi bol hokej pomalší alebo menej atraktívny, ale to môže byť nedôstojné voči minulým generáciám. Veľa robí spôsob, akým sa to dnes prezentuje.
Naživo to však boli skvelé zápasy.
Máte pocit, že Slováci sa v týchto zápasoch nechávali viac strhnúť emóciami?
Vždy mi prišlo, že Česi k tým zápasom pristupovali o trochu rozumnejšie. Slováci boli často viac premotivovaní. Ale chápem to – prehrávať stále s Českom muselo byť frustrujúce.
Bavili sme sa o tom aj s Jaromírom Jágrom. Zistili sme, že proti Slovensku odohral sedem zápasov a všetky vyhral. Ale v sobotu to pokojne mohlo dopadnúť aj opačne.
Myslím si však, že ak by Česi so Slovákmi prehrali, štvalo by ich to viac ako prehra s akýmkoľvek iným súperom.
Stále tí hráči vnímajú veľkosť toho zápasu.
Stopercentne. Nikto to možno neprizná, ale stále to tam bude. Veď hráči majú rodiny, partnerky, kamarátov na druhej strane.
Český tím musel čeliť tiež viacerým ospravedlnenkám a z NHL prišli len dvaja hráči. Na čo si môžu reálne trúfnuť?
Na medailu. Rovnako ako Slovensko. Už som zažil veľa šampionátov, kde bol tím odpisovaný a nakoniec medailu získal. Boli aj opačné prípady, keď sa hovorilo, že ideme po zlato a skončilo to zle. Tento český tím je veľmi bojovný, aj keď nemá takú kvalitu.
A na krátkom turnaji sa môže stať čokoľvek. Brankár môže chytiť životný zápas v semifinále alebo o bronz.
Pozrite si kompletný program šampionátu, výsledky a tabuľky.
MS v hokeji 2026 - program Slovenska
| Skupina B


| Skupina B


| Skupina B


| Skupina B


| Skupina B



| Skupina B



| Skupina B


















