Lipany to proste proti Prešovu v tomto druholigovom ročníku vedia. V otváracom  kole jesene Tatran zdolali v jeho prostredí 1:0 a rovnakým výsledkom si poradili s týmto súperom  aj naposledy na domácej pôde. Paradoxne, na obe víťazstvá nepotrebovali streliť ani jeden gól! V prvom vzájomnom zápase si totiž strelil vlastenca Petr Hošek a tentoraz lopta putovala do siete od stredopoliara Tatrana Lukáša Micherdu... Pre tím ŠK Odeva už bolo načase získať plný bodový zisk, lebo séria siedmich duelov bez výhry dosť ťažila psychiku aktérov.

To priznal aj jeden z matadorov hostiteľov Lukáš Janič: „Či sme tušili, že pretrhneme nepriaznivú šnúru práve v tomto vystúpení? Ťažko povedať, lebo výsledok sa nikdy nedá predvídať, no v príprave na zápas sme robili maximum a rovnako aj počas diania. V každom prípade sme si povedali, že ide o zlomový a kľúčový zápas jesene, lebo keby sme neobstáli, naši súperi by nám v tabuľke utiekli. Takto sme stále v pásme, keď ešte nič nie je rozhodnuté, stratené a pre nás to znamená, aby sme sa usilovali ďalej ešte viac.“ Bolo to meranie síl, v ktorom o výsledku rozhodne jeden gól. Paradoxne sa zaradil do kategórie vlastných, hoci Lukáš má na vec iný názor: „Skôr by som ho pripísal Marcelovi Vysočanovi, ktorý to pekne urobil, zasekol si obrancu a vystrelil. Bola tam skrumáž, zrejme išlo teč, ale nebol to vyložený vlastenec.“  Domáci sa zamerali na to, aby neurobili zbytočné chyby a neumožnili hosťom v koncovke sa presadiť. Veľa šancí sa nezrodilo na jednej ani druhej strane. Tatran nastrelil žrď a pritlačil v závere zápasu, keď domácim odchádzali sily. „Škoda našich brejkov, keď sme nezvolili správne riešenie, inak mohlo byť vymaľované už podstatne skôr. Mrzela hlavne jedna akcia, keď náš pravý obranca prešprintoval celé ihrisko a rútil sa sám na bránu. Tiež si dobre zasekol protihráča, no na zakončenie už mu sily nezostali. Takto hostia stále žili, nepríjemne do nás búšili a rezultovali z toho závary pred našou bránou. Treba povedať, že terén bol ťažký. Hostia hrali to, čo predtým, nakopávali loptu na vysokého útočníka a čakali na pozbierané lopty. Ich herný systém nebol príliš ovplyvnený hracím povrchom, nám však ihrisko robilo problémy. Hoci sme nemali výškovú dominanciu vpredu ani vzadu, predsa spoluhráči ustrážili ich urasteného hroťáka. V tom bol základ úspechu.“ Dosiahli ste dosiaľ štyri výhry, z toho polovicu proti Tatranu. Treba za tým hľadať mimoriadnu motivovanosť? „Ani nie, boli to zápasy ako každé iné. Vnímať Prešov ako historický veľkoklub u nás sa už nedá, tieto časy sú preč, Tatran má svoje problémy  a rovnako my. Tešila však pekná návšteva. Pravdaže, derby je vždy zaujímavé, o to viac, že sa navzájom všetci poznáme. Možno nám sedí herný štýl tohto súpera a preto sme ho dva razy pokorili.“

Finálna fáza teda stále Lipany ešte zrádza, hoci teraz vyšli zo súperenia úspešne. Predtým počas dlhej série sa vyskytlo viac duelov, keď ŠK Odeva mohol dosiahnuť výsledkovo viac. „Spomeniem napríklad vystúpenie na Lokomotíve, kde sme boli dominantní, lenže odpílila nás sporná penalta. V Šamoríne sme zase inkasovali gól v 93. minúte po diskutabilnej situácii, pričom sa malo už pískať podstatne skôr. Aj doma proti Petržalke sme nepremenili šance a napokon sme za to pykali. Azda okrem zápasu v Poprade, kde sme pohoreli a vybuchli, sme boli každému vyrovnaným súperom. Trebárs doma s Pohroním sme prehrali smoliarsky. Stále sa presviedčame, že táto súťaž je iná ako tretia liga a ani v deväťdesiatej minúte nie je ešte o ničom rozhodnuté,“ dodal L. Janič.