Hovorilo sa o jeho prestupe do Slovana Bratislava či ďalekej Ázie. Talianska Brescia vraj za neho núkala vyše milión eur. RÓBERT POLIEVKA (28) si to však nakoniec namieril do maďarského klubu MTK Budapešť.
Jeho aklimatizácia v novom pôsobisku trvala dlhšie, no cez víkend strelil premiérový gól v najvyššej maďarskej súťaži.
Trvalo vám to osemnásť zápasov, no konečne ste v lige skórovali na pôde Zalaegerszegu a v 91. minúte ste vyrovnali na 1:1. Aké pocity prežívate?
Dva týždne som nebol s mužstvom, bol som s manželkou, ktorá rodila. K tímu som sa pripojil až vo štvrtok, preto nebolo jasné, či vôbec pôjdem na zápas. Tréner sa však vyjadril, že ma potrebuje.
Pre absenciu na tréningoch som vedel, že odohrám len zopár minút.
Hlavou som bol inde, pretože som riešil veľa vecí mimo futbalu. Možno aj vďaka tomu sa mi však podarilo zlomiť streleckú smolu, ktorá sa mi lepila na päty. Proste som sa vypol a vyšlo mi to, za čo som rád.
VIDEO: Gól Róberta Polievku (v čase od 3:00)
Na trávnik ste vybehli v 80. minúte. Ako si spomínate na váš gólový moment?
Prišiel center z pravej strany a našťastie som ho trafil presne pod brvno. Za gól som nesmierne rád, pretože som ho veľmi potreboval. Verím, že sa teraz konečne chytím a góly budú pribúdať.
Som rád, že môj gól znamená aspoň bod. Bol to ťažký a vyrovnaný zápas. Domáci hrajú o záchranu, preto nám na ihrisku nič nedarovali.
V dvoch predošlých zápasoch ste pre rodinné povinnosti nehrali, predtým ste nastupovali ako striedajúci hráč. Dostanete po premiérovom góle viac priestoru?
Za posledný mesiac som mal s trénerom viacero debát. Často som cestoval za rodinou a on mi vyšiel v ústrety. Prijal som tak svoju pozíciu náhradníka, vedel som o nej.
Budem úprimný, prvý polrok bol pre mňa ťažký, adaptácia bola náročná. Tréneri mi však veria a mám u nich plnú dôveru, čo si vážim. Verím, že moje minúty budú pribúdať a čoskoro sa prebojujem do základnej zostavy.
Aktuálne ste na štvrtom mieste, na tretí Paks strácate tri body. Hovorí sa v kabíne MTK o pohárovej Európe?
Potichu, ale áno. Našim prvotným cieľom bola záchrana, MTK sa dlho nepodarilo udržať dva roky v prvej lige. Teraz sa to vyvíja veľmi dobre a keď sme blízko, chceme ešte viac.
Navyše, sme vo štvrťfinále Maďarského pohára, takže to môže byť veľmi úspešná sezóna. Nevyskakujeme vysoko, ale ideme sa pobiť o čo najlepšie umiestnenie.
V najvyššej maďarskej súťaži ste zatiaľ odohrali takmer dvadsať zápasov. V čom je iná ako slovenská?
Ľudia sa ma na to často pýtajú, aby som to porovnal. Maďarská liga sa mi zdá byť technickejšia, je tu viac kvalitnejších hráčov.
Aj tu sú horšie a lepšie zápasy. V Maďarsku však na zápasy chodí viac ľudí, takže atmosféra je oveľa lepšia. Keď aj zápas nemá extra kvalitu, ľudia ho dokážu predať.
Maďarsko je pre mňa príjemná zmena, sme tu s rodinou veľmi spokojní. Už len nech pribúdajú góly a bude to fajn.
Tréner Francesco Calzona sa vyjadril, že vás stále sleduje. Vnímate to ako extra motiváciu? Uvažujete nad návratom do reprezentačného mužstva?
Poviem úprimne, momentálne to nevidím reálne. Uvedomujem si, že moja forma nie je reprezentačná. Nebudeme si klamať, teraz to proste nie je ono.
Je pravda, že som v kontakte s realizačným tímom a je na trénerovi, koho si vyberie. Možno by som nebol prvý, ktorý by prišiel do tímu mimo formy. Verím však, že môj čas ešte príde. Dostanem sa do formy a umlčím neprajníkov.
Za reprezentáciu Slovenska ste odohrali desať zápasov, no výraznejšie ste sa nepresadili. Ako vnímate kritiku na vašu adresu od fanúšikov?
Vždy, keď som prišiel reprezentovať, nechal som na ihrisku všetko. Hral som najlepšie, ako viem, preto stále nechápem obrovské množstvo hejtu na moju adresu.
Nemyslím si, že som niekomu ublížil, aby mi takto nakladal. Je až neuveriteľné, akí dnes dokážu byť ľudia zlí.
