Lukáš Micherda nepatrí medzi častých strelcov prvoligového tímu Tatran Prešov. Skôr je v kategórii označenej ako sviatočný zakončovateľ. Lenže v streleckej mizérii, v akej sa nachádzajú Šarišania v jarnej časti najvyššej súťaže, je potrebné, aby z času na čas zabral práve aj takýto hráč. A on to vyslyšal a proti Podbrezovej v uplynulom kole skóroval. Vyrovnal na 1:1 a zásluhou jeho zásahu východniari sa zo stredného Slovenska vrátili domov s bodom.

Kedy ste naposledy skórovali v súťažnom zápase? – obrátili sme sa na tohto borca so vstupnou otázkou: „Pokiaľ ma pamäť neklame, tak to bolo pri poslednom zápase v druhej lige so Sereďou, ktorý rozhodol o našom postupe. Takže to bolo dosť dávno a som rád, že som teraz skóroval a pomohol som tímu vybojovať zmierlivý výsledok, ktorý je pre nás mimoriadne cenný,“ rozhovoril sa tento borec. Jeho zásahu predchádzala akcia M. Kraľoviča. Potiahol loptu po pravej strane, odcentroval a Lukáš, ktorý sa medzitým zbavil svojho strážcu a odskočil si trošku dozadu od obrannej línie, zakončil krížnou strelou zvnútra šestnástky. „Snažili sme sa hrať jednoducho, čo najrýchlejšie sa dostávať do zakončenia a toto bol príklad toho, že sa to dá. V prvom polčase sme akcie rozbiehali hlavne po ľavej strane, kde bola hracia plocha o čosi lepšia než na opačnej strane. Niekedy nám akcie vychádzali a dostávali sme sa na dostrel. Po tom, ako sme prišli o vylúčeného spoluhráča, sme museli trošku herný systém zmeniť. Vedeli sme, že loptu budeme mať pod kontrolou menej a aj menej šancí si vypracujeme. Preto sme sa zamerali na účelnosť a na to, aby sme neinkasovali druhý gól. Len to nám dávalo nádej na dotiahnutie náskoku. Predpokladali sme, že pokiaľ ustrážime domácich, tak budeme stále v hre.“ Nuž, hostia mali trošku aj šťastie, lebo raz obrancovia zblokovali loptu na brvno a ďalšie príležitosti vychytal brankár Lukáč.

Zaujímalo nás, ako počínal D. Leško, ktorý bol pred časom aj Micherdovým spoluhráčom v Tatrane. Predtým na popradskom štadióne, kde železiari vyhrali nad Prešovčanmi, sa mu darilo a prekypoval elánom. Aj teraz bol taký vrtký a sršala z neho energia? „Je to už asi tradícia, že bývalí spoluhráči sa proti nám vytiahnu a chcú nám niečo dokazovať. Sú viac namotivovaní. Mal prsty v góle, ktorý sme inkasovali. Vedeli sme, že domáci sú silní v štandardkách a na tie sme sa zamerali, lenže práve Dávid jednu zahral veľmi rýchle a využil to, že sme nemali rozobraných a pokrytých protihráčov.“ Ešte dobre, že ďalší bývalý hráč Prešova Wiezik za stavu 1:0 pre Podbrezovú neskóroval z tutovky, keď išiel sám na bránu hostí, ale gólman Tatrana ho vychytal. „Udržal nás v hre, lebo keby sme znovu inkasovali, tak bolo by zložité otočiť výsledok.“ Inak, z tímu východniarov mohli zase skórovať počas zápasu Streňo, Micherda či Gatarič. Mimochodom, na hráčov kládol veľké nároky terén, ktorý bol rozmočený a hlavne pri striedačkách bola na ploche voda. „Neviem posúdiť, či to boli regulárne podmienky, ale rozhodca to pustil a tak sme hrali.“

Podpichli sme L. Micherdu s tým, že už je načase streliť v jednom zápase aj dva góly. „To som aj hovoril chlapcom, lebo jeden zásah nám nestačí na plný bodový zisk. Azda to vyjde nabudúce a budeme sa tešiť ešte viac. Mrzí nás aj to, že sme so Senicou nevyhrali, lebo by sme mali o čosi výraznejší náskok pred týmto súperom. Takže musíme zabrať v ďalšom priebehu, aby sa nám pokojnejšie dýchalo a treba makať na tom, aby sme sa dostali aj vyššie,“ dodal hráč, ktorý prednedávnom utrpel zlomeninu lícnej kosti. Pôvodne sa zdalo, že bude hrať s ochrannou maskou, ale nakoniec sa rozhodol nevyužívať ju. „Obmedzovala ma pri periférnom videní. Takže ju nenosím, ale dúfam, že je to dostatočne spevnené platničkou. Nemyslím si, že riskujem, hoci možno ešte s Michalovcami to nebolo celkom zahojené, ale momentálne je to už azda v poriadku.“