Tak už aj najvyššia regionálna súťaž má za sebou prvé kolo a fanúšikovia očakávali s napätím, ako si „ich“ tímy budú počínať. Všeobecne sa pozornosť sústredila na niektoré celky vzhľadom na okolnosti, ktoré predchádzali ich ouvertúre. To platilo aj o Spišskej Novej Vsi, ktorá vypadla z druhej ligy po jarných problémoch s nedostatkom súcich hráčov a financií. Navyše v premiére hostila nováčika III. ligy – AŠK Maria Huta.
Okrem toho nový tréner Ľuboš Ontko sa ujal koučovania až v minulom týždni a tak nikto nevedel, v akej fazóne sa mužstvo predstaví. Zaujímalo nás, ako sa tento lodivod, ktorý v minulej sezóne viedol Krompachy, dostal na lavičku FK NOVES. „Po tom, čo som skončil v predošlom pôsobisku, som o takejto alternatíve ani len neuvažoval. Mal som v pláne, že buď si odpočiniem od futbalu alebo si zoberiem pod palec mládež v Krompachoch a treťou alternatívou, ku ktorej som sa najviac prikláňal, bola, že si niekde ešte zahrám ako hrajúci tréner. Oslovili ma niektoré kluby z nižších súťaží. Najviac sa núkala možnosť zakotviť v Kluknave z viacerých dôvodov, chcel som tomuto klubu pomôcť. Aj som tam začal fungovať, ale potom sa to zvrtlo, lebo ma oslovili niektorí predstavitelia spišskonovoveského futbalu, či by som nepomohol Spišiakom v zložitej situácii. Nuž, nie je mi ľahostajné, ako sa to tam vyvíja i preto, že som tam kedysi pôsobil v mladšom veku. Rozhodol som sa pomôcť, jedinou mojou podmienkou bolo, aby som mal na tréningoch dostatočný počet hráčov. Tak došlo k dohode, potom som odišiel na dovolenku a prvý raz som prišiel do kontaktu so zverencami minulý týždeň v pondelok.“
Na otázku, či v krajnej núdzi by bolo aktuálne, že by sa ešte objavil aj na ihrisku, záporne zavrtel hlavou, lebo si už myslí, že v jeho veku by to nebolo vhodné riešenie a okrem toho je ešte stále hráčom Krompách a odstupné je ešte pomerne vysoké, keby sa kluby nedohodli. Skôr sa prikláňa k myšlienke, že by ešte – pokiaľ by to časove nekolidovalo s jeho rolou v Sp. N. Vsi – by si zahral v prípade záujmu ešte v Kluknave.
Nuž, iste si mnohí povedali, že v situácii, v akej sa futbal v Sp. N. Vsi ocitol, je aj risk prijať takéto angažmán. „Chodím hrávať pravidelne za starých pánov a tak moje väzby na tunajší futbal sú stále čerstvé. Nuž, ale poviem pravdu, mal som pred prvým vystúpením aj veľké obavy, ako to dopadne, lebo Maria Huta je síce dedinka, ale na súpiske má mnohé známe mená hráčov napríklad z Košíc, ktorí pôsobia dlhšie spolu a majú dostatočné skúsenosti. Po zápase mi pravdu povediac spadol kameň zo srdca.“ Napokon to dopadlo pre hostiteľov úspešne, výsledok však nezodpovedal celkom priebehu merania síl. „Začali sme dobre kombinačne, hoci sa vyskytli nepresnosti, lebo sa chlapci len spoznávajú a zohrávajú. Darilo sa nám držať loptu na súperovej polovici a držali sme ho na dištanc. Nejaké šance sme si vytvorili a ujali sme sa i vedenia. Po zmene strán prvá štvrťhodina bola slabšia, hralo sa medzi šestnástkami, hostia otvorili hru, lebo vedeli, že prehrávajú. Potom sa spustil lejak, na ihrisku sa objavila voda, terén bol šmykľavý, čo nám pomohlo, lebo oba zvyšné góly padli po kiksoch hostí. Takže nám takpovediac napršalo šťastie,“ dodal tréner Sp. N. Vsi Ľ. Ontko.