Futbal ako radosť, nie povinnosť

Šéfredaktor|19. mar 2020 o 10:50

Prečo bývalí prvoligisti zakotvili v Dulovej Vsi

Niekedy sa hráči, čo majú za sebou pôsobenie i v najvyššej súťaži, rozhodnú pre účinkovanie v okresných zápoleniach. Dôvody sú na to rôzne, záleží na viacerých okolnostiach a súvislostiach. Na to, čo viedlo  MUDr. Martina Dupkalu, bývalého hráča Tatrana Prešov, ktorý naposledy hájil farby druholigového Bardejova, k tomu, aby zakotvil v Dulovej Vsi, sme sa ho opýtali.

Zamierili ste do VII. ligy a hoci máte 34 rokov, predsa sa to môže zdať ako prílišný výkonnostný zostup vo vašej kariére...

„Treba v prvom rade povedať, že som tam nielen ja, ale i moji doterajší spoluhráči  z Prešova a Bardejova – Peter Katona, ktorý je trénerom aj Jakub Bartek. Vedno sme sa už dlhšie pohrávali s touto myšlienkou poznajúc pomery v slovenskom futbale, keď to už neraz nie je optimálne pre dianie s koženou. Zažili sme všakovaké situácie v Tatrane i Bardejove a niektoré skutočnosti neboli najpríjemnejšie. Preto sme si kládli otázku, ako to s nami bude, či hrať alebo nie. Po istom uvažovaní sme našli takéto riešenie, na čo malo vplyv to, že Peťo Katona je v Dulovej Vsi trénerom, máme tam veľa známych. Takže skrsla myšlienka, že pomôžeme tomuto dedinskému klubu.“

S Partizánom ste sa ako rozišli?

„Myslím si, že v dobrom a slušne sme sa rozlúčili s pánom prezidentom Sorokom. Prežili sme v tomto klube aj pekné chvíle, za čo sme mu vďační. Podarilo sa nám klub zachrániť vlani v súťaží, takže celkove sa domnievam, že tunajšia poldruharočná misa bola úspešná.“

Podnet na opustenie súpisky bardejovského kolektívu prišiel od vás?

„Napriek serióznemu vzťahu so šéfom klubu si dosť uvedomoval moju pozíciu, to, že pracujem ako lekár  a mám nejaké povinnosti v rámci atestácie a riešim i manažérske záležitosti v rámci nemocnice. Zhodli sme sa na tom, že pre mňa by ďalšie pôsobenie bolo skôr o povinnosti ako o radosti.“

Nepoškuľovali ste po odchode po aspoň regionálnych zápoleniach?

„Prišli niektoré ponuky z mužstiev zo IV., III. či II. ligy. Lenže zhodli sme sa v tom, že máme iné plány a hrať celoslovenskú súťaž už nie je v našom prípade reálne. Povedali sme si, že ak čosi bude reálne, tak iba v tom  prípade, že budeme tam hrať všetci traja.“

Budete v Dulovej Vsi „iba“ ako hráč?

„Črtajú sa i  ďalšie aktivity, ale nechcem predbiehať. Budem však zastávať i iné pozície. Lenže nechcem byť konkrétny, lebo sú tam ešte nejaké byrokratické a legislatívne okolnosti. Teda mal by som sa podieľať na chode klube, pričom som prisľúbil v rámci mojich možností participáciu, pomoc.“

Čím vás zaujal tento malý klub?

„Je tu kvalitný káder, ktorý má na viac než je momentálna súťaž. Razím jedno krédo, o ktoré sa snažím a to som povedal aj chlapcom: Kto ide pomaly a skromne, ide zdravo a dlho. To je leitmotív celého procesu, aby si chlapci užívali futbal, lebo by to malo byť o radosti, a nie povinnosti, aby bavili ľudí a prilákali čo najviac fanúšikov. Ak to vyjde, mužstvo môže postupne kráčať do vyšších súťaží. My sme sa rozhodli odovzdať naše skúsenosti a prispieť k budovaniu a napredovaniu tohto klubu.“

Pred jarnou odvetou to vyzerá sľubne s postupovými vyhliadkami...

„Klub má niekoľkobodový náskok pred druhým v poradí a teda po pár zápasoch by malo byť jasné, či to bude reálne. Ako som spomenul, v kádri sú naozaj šikovní chlapci, niektorí z nich prešli aj účinkovaním v jednotlivých kategóriách v Tatrane Prešov.“

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu: