Medzi tímy, ktoré v úvodných dvoch treťoligových kolách neprehrali, patria aj Giraltovce. Kolektív MFK Slovan po remízovom vstupe na pôde Sabinova v uplynulom vystúpení rozstrieľal v derby Bardejovskú Novú Ves, ktorej nadeli poltucet. Bola to aj zásluha Jakuba Verčimáka, autora dvoch zásahov, ktorý si takto osladil opätovnú labutiu pieseň.

Tento šikovný futbalista sa totiž po dvojzápasovom extempore rozlúčil znovu s kolektívom i so svojimi priaznivcami, keďže nadviaže na doterajšie hosťovanie v Bardejove, kam odišiel v jarnej časti minulého ročníka. „Opäť budem pokračovať v druholigovom  bardejovskom tíme a už teda nie som hráčom Giraltoviec. Bola to len taká epizóda, čo vyplynulo z toho, že druhá najvyššia súťaž sa rozbieha až tento víkend. Giraltovčania prišli s myšlienkou, či by som im nepomohol na začiatku novej sezóny a pretože Bardejov nebol proti, tak som privítal túto možnosť. Prvý zápas v Sabinove mi celkom nevyšiel, naposledy to už bolo o čosi lepšie,“ rozhovoril sa borec, ktorý sa svojimi výkonmi dostal aj do Jedenástky IIIl ligy. Na otázku, ako hodnotí svoje doterajšie účinkovanie v Bardejove, otvorene priznal, že spočiatku nebol spokojný a aj výkonnosť nebola dostačujúca. „Nemohol som mať preto veľké oči, ale začal som nastupovať v pravú chvíľu a postupne som sa do toho dostal. Začalo sa mi dariť a bolo to vcelku fajn, zavládla spokojnosť,“ riekol hráč, ktorý podľa svojich slov zvládol zo sedem zápasov a strelil dva góly. „Najprv som mal aj problém etablovať sa v náročnejšej súťaži a v kvalitnejšom kolektíve. Postupne som si ale privykol a potom mi to už išlo.“

Nuž, pokiaľ príde hráč z vyššej súťaže  ocitne v kolektíve v nižšej súťaži, tak je to spojené s nemalým očakávaním. „Ja som to nebral tak, že by som mal spasiť celý tím, nebol som nervózny. Trénoval som s Bardejovčanmi a absolvoval aj prípravné zápasy, takže som prišiel z plného zaťaženia a tieto vystúpenia v giraltovskom drese som privítal, aby som si zlepšil zápasovú prax. Dostal som sa o čosi skôr ako ostatní spoluhráči v Bardejove do súťažného kolotoča.“

Hostitelia zvládli duel so susedmi naozaj excelentne. Nielen výkon Jakuba Verčimáka, ale celého kolektívu bol ešte lepší než v jesennej premiére. „Cítil som sa oveľa lepšie a som rád, že aj v koncovke mi to išlo.“ Domácim všetko vychádzalo, hostia sa nezmohli na vážnejší odpor a už do prestávky bolo o všetkom rozhodnuté. „Šesť gólov v jednej sieti sa len tak ľahko nevidí. Vyšiel nám úvod a dokázali sme nadviazať na vedúci gól. Súper sa postupne rozsypal a niektoré šance sme ešte aj pozahadzovali. I tak sme  vo finálnej fáze boli podstatne lepší než predtým v Sabinove, kde sme  sa v zakončení trápili,“ naznačil priebeh duelu J. Verčimák, ktorý priznal, že oba jeho zásahy boli kuriózne. Prvý raz zakončoval kolenom a druhýkrát po štandardke loptu šuchol hlavou a protihráč si koženú vrazil do siete. „Niekedy sú góly „ušmudlané“, hlavná vec, že platia,“ pripomenul borec, ktorý nastúpil na svojom obvyklom  poste. Na margo hostí naznačil, že čakal väčší odpor. „Pre súpera to bolo náročné, lebo dostával góly takmer z každej možnosti, osobne som sa však nedomnieval, že to dopadne pre nás tak hladko.  A či som sa dostal do súbojov s bývalým spoluhráčom Jakubom Fiľakovským:? Tuším len zo dva razy, ale nebolo to nič tvrdé, my sme dobrí kamaráti,“ usmial sa.