Jeden z najlepších brankárov sveta Gianluigi Donnarumma kľačal na kolenách a zo zúfalstva sa chytil za hlavu.
Zopár metrov od neho sa kopili celkom iné emócie. Hráči v modrých dresoch skákali jeden na druhého a v eufórii kričali do objektívov kamier a fotoaparátov.
Na ihrisko vtrhli stovky fanúšikov, aby sa podelili o radosť s futbalistami. Starší pán na tribúne pozorujúc tieto scény hlasno vzlykal: Ó bože! Ó bože!
Bosna a Hercegovina zažila nezabudnuteľný večer a mala pred sebou dlhú noc. Víťazstvo nad Talianskom v penaltovom rozstrele znamenajúce postup na majstrovstvá sveta 2026 vo futbale sa búrlivo oslavovalo v Sarajeve, v Zenici, Mostare, aj v Banja Luke - hoci tam možno tichšie a skromnejšie.
Všetci spolu, každý zvlášť
Tridsať rokov po krvavej vojne, ktorú ukončil podpis mierovej zmluvy na leteckej základni v americkom Daytone, je zjednotená Bosna a Hercegovina stále rozdelená.
Toto rozdelenie je zakorenené v srdciach jej obyvateľov a zakotvené v ústave. Tvorí ju Federácia Bosny a Hercegoviny obývaná prevažne Bosniakmi a Chorvátmi, Republika srbská obývaná prevažne Srbmi a neutrálny distrikt Brčko.
Na čele sú traja prezidenti a deti v rôznych častiach krajiny sa učia rôzne dejiny.
Nejaký gól alebo víťazstvo na majstrovstvách sveta vo futbale na tom sotva niečo zmenia. Dávajú však nádej, že na chvíľu pocíti každý obyvateľ - Bosniak, Srb aj Chorvát - pri pohľade na obrazovku rovnaké vzrušenie.
Bosna a Hercegovina vstúpi do turnaja v piatok o 21.00 v Toronte zápasom proti domácej Kanade.
Futbal pomôže zabudnúť
„Postup na majstrovstvá sveta pre nás veľa znamená. Futbal umožnil obyvateľom aspoň na niekoľko mesiacov zabudnúť na problémy, ktorým čelia v každodennom živote.
Tento úspech spojil všetky národy Bosny a Hercegoviny a ukázal, že naša vlasť je dostatočne veľká pre každého, kto tu žije,“ vysvetľuje pre Sportnet Semir Mustafič, reportér bosnianskej televíznej stanice N1.
VIDEO: Zostrih zápasu Bosna a Hercegovina - Taliansko
„Samozrejme, existujú ľudia, ktorí podporujú Srbsko alebo Chorvátsko, a je to ich právo. Niektorí politici verejne vyhlásili, že Bosnu a Hercegovinu nepodporujú.
Nemyslím si však, že by sme tomu mali venovať veľa pozornosti. Nech si fandia komu chcú – alebo aj nikomu. Úprimne povedané, koho to zaujíma?“ dodáva Mustafič.
Aj v Bosne a Hercegovine je politika prítomná v každej sfére spoločnosti vrátane športu.
Výnimkou nebol ani finálový zápas play-off európskej časti kvalifikácie MS 2026 proti Taliansku na štadióne Bilino Polje v Zenici.
Kontroverzný bosniansko-srbský politik Milorad Dodik známy svojou separatistickou rétorikou pre agentúru Focus pred súbojom vyhlásil, že nemá záujem sledovať futbal. Po ňom však povedal, že „naši chlapci vyhrali“ a nadšenú reakciu verejnosti treba „pochopiť a podporiť“.
Odmietavý postoj zaujal líder strany Za spravodlivosť a poriadok, populárny bosniansko-srbský novinár Nebojsa Vukanovič. „Fandím Srbsku a Crvenej zvezde Belehrad. Športové úspechy Bosny a Hercegoviny ma nikdy nenadchýnali. Nemôžete milovať dve ženy naraz,“ vyhlásil.
Viacero futbalistov narodených v Bosne a Hercegovine dalo v minulosti prednosť inej reprezentácii. Petar Sučič, Josip Šutalo a Ante Budimir si na majstrovstvách sveta 2026 oblečú chorvátsky dres.
Pozvánku do bosnianskej reprezentácie dvakrát odmietol šikovný krídelník David Vukovic z tímu Borac Banja Luka, čo vyvolalo špekulácie, že preferuje nastupovať za Srbsko.
Jediný Srb v kádri Bosny a Hercegoviny na MS 2026 je Jovo Lukič, prevahu majú etnickí Bosniaci a Chorváti.
Tréner miloval atletiku
„Naša futbalová reprezentácia je skutočným príkladom multikultúrneho charakteru Bosny a Hercegoviny. Keď sa hrá štátna hymna, všetci stoja plece pri pleci s rukou na srdci.
Verím, že tento tím prezentuje bohatstvo Bosny a Hercegoviny oveľa lepšie ako politici, ktorí sa snažia vykresliť krajinu prostredníctvom rôznych ideológií,“ hovorí reportér Semir Mustafič.
Túto filozofiu najlepšie vystihuje osobnosť trénera bosnianskej reprezentácie Sergeja Barbareza.
„Moja mama pochádza z manželstva Chorváta a Bosniačky a môj otec bol Srb. Náboženstvo a národnosť v mojej rodine nikdy nehrali dôležitú úlohu,“ vysvetľoval Barbarez pre srbský portál Telegraf.
V detstve miloval atletiku, jeho obľúbenou disciplínou bol beh na 400 metrov, ale v bývalej Juhoslávii bol problém zohnať tretry, v ktorých by bol rýchlejší.
„S futbalom to bolo iné. Tréner raz vyhodil krabicu plnú starých kopačiek a povedal: Nájdite si pár,“ vravel Barbarez.
VIDEO: Oslavy postupu na MS v Bosne a Hercegovine
Jeho futbalovú kariéru ovplyvnila náhoda a - vojna. Keď v roku 1991 trávil prázdniny u strýka v Nemecku, v Juhoslávii sa začalo bojovať.
Otec mu preto zakázal vrátiť sa domov. Strýko mu v januári 1992 zariadil skúšku v rezervnom tíme Hannoveru 96 v štvrtej divízii.
Barbarez zapôsobil a o niekoľko mesiacov neskôr už pôsobil v prvom tíme, ktorý hral v druhej bundeslige.
V nasledujúcich rokoch hral za niekoľko popredných nemeckých klubov. Najvýraznejšiu stopu zanechal v Hamburgu, kde nastrieľal v 174 zápasoch 65 gólov.
Jeho premiéru v reprezentačnom drese Bosny a Hercegoviny oddialili dramatické okolnosti. Mame, bývalej hádzanárke, sa doma vyhrážali únosom, ak jej syn nastúpi za rodnú krajinu.
Tréner Bosny a Hercegoviny Sergej Barbarez. (Autor: Tlačová agentúra SR/AP)
„Povedal som im, budem hrať za Bosnu len v prípade, že moja mama bude v bezpečí. Keď sa za to zaručili, dalo mi to vnútorný pokoj.
Debutoval som v 26 rokoch 14. mája 1998. Prehrali sme v Córdobe s Argentínou 0:5,“ spomínal Barbarez. Okrem futbalu je ďalšou vášňou trénera Bosny a Hercegoviny poker.
Obliehané Sarajevo, genocída v Srebrenici
Koncom 80. rokov minulého storočia začal v Juhoslávii hrať hlavnú úlohu nacionalizmus a mnohonárodnostný štát sa začal štepiť. Slovinsko a Chorvátsko vyhlásili v roku 1991 nezávislosť, Bosna a Hercegovina ich nasledovala v marci 1992.
Lenže Bosna nebola ako iné republiky.
Žili tu pokope a zároveň premiešané tri veľké skupiny - Bosniaci (Slovania s moslimskou vierou, ktorí tvorili približne 44 %), Srbi (31 %) a Chorváti (17 %).
Žiadna skupina nemala kompaktné územie. Každé mesto, každá dedina, bola pestrá mozaika.
Keď Bosna a Hercegovina vyhlásili nezávislosť, bosnianski Srbi odmietli žiť v novom štáte. Chceli zostať súčasťou Juhoslávie (resp. toho, čo z nej ešte zostalo), alebo mať vlastný srbský štát.
Ich vojenské jednotky, s materiálnou podporou Srbska vedeného Slobodanom Miloševičom, zaútočili na oblasti obývané Bosniakmi a Chorvátmi s cieľom vytvoriť etnicky čisté územia.
Súčasťou krvavého konfliktu bolo aj obliehanie Sarajeva bosnianskymi Srbmi, ktoré trvalo presne tri roky, desať mesiacov a 25 dní. Obyvatelia Sarajeva umierali pod guľkami ostreľovačov, od hladu, chorôb a na následky bombardovania.
Najtemnejším momentom vojny však bolo zavraždenie viac než 8 000 bosnianskych mužov a chlapcov v meste Srebrenica. Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu tento čin kvalifikoval ako genocídu.
Vojna si vyžiadala sto tisíc životov, dva milióny ľudí boli nútené opustiť svoje domovy.
Obdobie hrôzy si pamätá jediný muž z kádra Bosny a Hercegovina na majstrovstvách sveta, Edin Džeko, kapitán tímu a hrajúca legenda.
Zachránila ho mamina predtucha
Džeko strávil detstvo v obliehanom Sarajeve. „Mal som šesť rokov, keď sa začala vojna. Bolo to hrozné. Náš dom zničili, takže sme šli bývať k prarodičom. Bola tam celá rodina - možno pätnásť ľudí v jednom byte. Bolo to veľmi ťažké. Každý deň sme boli v strese,“ spomínal futbalista pre Sarajevo Times.
Jedného dňa sa chystal za kamarátmi zahrať si futbal na neďaleké námestie, ale mama ho nepustila, mala zlú predtuchu. O chvíľu neskôr dopadol na to námestie granát. Niekoľko chlapcov zomrelo, ďalších výbuch ťažko zranil.
S futbalom začínal Džeko v FK Željezničar Sarajevo. Pre jeho výšku a neohrabaný štýl ho prezývali Kloc (klada). Neskôr prestúpil do Teplíc na severe Česka, odkiaľ ho poslali na hosťovanie do Ústí nad Labem.
Strelil tu 16 gólov v 15 zápasoch a presvedčil zamestnávateľov o svojom nadaní.
Po odchode do Nemecka získal titul s Wolfsburgom, v anglickej Premier League si zahral za Manchester City, v Taliansku za AS Rím, Inter Miláno a Fiorentínu. Stal sa najlepším strelcom bundesligy, aj Serie A. V Bosne a Hercegovine niet uznávanejšieho športovca.
Edin Džeko v drese Fiorentiny. (Autor: REUTERS)
V tíme, ktorý sa predstaví na šampionáte v Severnej Amerike, patrí 40-ročný Džeko k menšine. Viacero jeho mladších spoluhráčov sú potomkovia utečencov, ktorí opustili Bosnu počas vojny či krátko po nej.
„Až sedemnásť členov kádra sa nenarodilo v Bosne a Hercegovine. Napriek tomu je ich puto k tejto krajine pozoruhodné, najmä vďaka ich rodičom,“ dodáva Semir Mustafič.
Druhý turnaj, veľké očakávania
Bosna a Hercegovina mala premiéru na majstrovstvách sveta pred 12 rokmi. Vyhrala vtedy svoju kvalifikačnú skupinu, predstihla v nej aj Slovensko.
Na šampionáte v Brazílii prehrala s Argentínou 1:2 a potom s Nigériou 0:1. Úvodný gól Edina Džeka rozhodcovia neuznali pre ofsajd, no televízne zábery ich usvedčili z omylu. Ani záverečné víťazstvo 3:1 nad Iránom už Bosne nestačilo na postup do vyraďovacej fázy.
S druhou účasťou na MS sa spájajú veľké očakávania a medzi fanúšikmi panuje optimizmus. V B-skupine bude súperom Bosny a Hercegoviny okrem domácej Kanady ešte Katar a Švajčiarsko.
„Verím, že mužstvo má kvalitu, aby zabojovalo o prvé miesto so Švajčiarskom. Dôležité bude neprehrať prvý zápas proti Kanade. Ak sa to podarí, otvorí nám to veľa možností,“ prognózuje Mustafič.
Partia okolo Edina Džeka môže počítať aj s výraznou podporou v hľadisku. V USA žije okolo 350-tisíc ľudí bosnianskeho pôvodu.
„Naši fanúšikovia sú modro-žltí a poriadne hluční. Určite ich neprehliadnete. Na prípravný zápas proti Paname v St. Louis ich prišlo okolo dvadsaťtisíc. Bolo to niečo neskutočné. Som si istý, že na zápasy majstrovstiev sveta ich bude ešte viac,“ tvrdí Mustafič.
Analýza: Kanada - Bosna a Hercegovina
Na úvodný zápas B-skupiny MS (12. júna) medzi Kanadou a Bosnou odporúčam hrať čistú 1. Kurz 1.81, ktorý vidíme v ponuke Niké, má podľa mňa veľmi slušnú hodnotu a oplatí sa ho pridať na tiket. Prečo hrať Kanadu? V prvom rade hrajú doma pred vlastnými fanúšikmi v Toronte, čo je vždy obrovský doping. Sú tímom, ktorý hrá extrémne fyzický futbal a agresívny pressing, s ktorým bude mať súper veľké problémy. Kvalitatívne sú oveľa vyššie – v presnejšom Elo ratingu je Kanada na 25. mieste, kým Bosna až na 66. priečke. Bosna je síce sympatická a postúpila po obrovskej dráme proti Taliansku, ale ich obrana je náchylná na chyby. Ich hlavná útočná zbraň, Edin Džeko, je síce stále futbalová legenda, ale vo veku 40 rokov už rýchlostne na atletických Kanaďanov asi nebude stíhať.
Kanada má obrovskú motiváciu získať prvé body na MS v histórii a doma si to nenechajú ujsť. Rozdiel v kvalite je jasný, takže za 1.81 je táto jednotka výborná voľba!
Tabuľka skupiny B
Názov krajinyŠtát
Z
V
R
P
Skóre
B
Forma
Z = zápasy, V = Výhry, R = Remízy, P = Prehry, B = Body
