Naše mesto, naša chvíľa – stálo na obrovskom transparente žilinských fanúšikov, na ktorom boli kľúčoví hráči mužstva a tréner Pavol Staňo vyobrazení ako superhrdinovia z univerzu Marvel.
Do konca finálového stretnutia Slovnaft Cupu ostávala ešte pol hodina, ale žlto-zelení priaznivci už mohli sebavedomo dodať: Náš pohár.
Žilina vo veľmi jednoznačnom zápase zdolala Košice 3:1 a druhý raz v histórii získala pohár.
Postarali sa o to starší
Na štadión pod Dubňom prišlo 9723 divákov a vytvorili skvelú atmosféru.
„Zažil som to tu prvýkrát, lebo na mládežníckej Lige majstrov som nebol,“ prezradil autor prvého gólu Michal Faško.
Skóroval po približne štvrťhodine hry, keď výborne vbehol do otvoreného priestoru Kristián Bari, brankár jeho strelu vyrazil akurát k Faškovi a ten poslal loptu do siete.
Z ampliónov znela známa melódia talianskej piesne Bella ciao, akurát so slovenskými slovami: „Volá sa Faško, prišiel z Košíc, Žilina spieva gól, gól, gól“.
Strelec svoj presný zásah z úcty k bývalému klubu neoslavoval.
„Košickí fanúšikovia na mňa bučali, keď som kopal roh, ale beriem to, sme rivali a hralo sa finále. Nechcel som oslavovať gól, mám tam veľa blízkych ľudí,“ vravel 31-ročný hráč.
Do Žiliny prišiel pred začiatkom aktuálnej sezóny, podobne ako 32-ročný Filip Kaša a 30-ročný Marko Roginič, autori druhého a tretieho gólu Žiliny.
Kaša skóroval parádnou hlavičkou na konci prvého polčasu, Roginič pridal svoj presný zásah začiatkom druhého.
„Góly sme dali v dôležitých chvíľach zápasu. Prvý nám pomohol, ale hlavne ten tretí v úvode druhého polčasu,“ skonštatoval Faško.
„Som rád, že sme sa o to postarali my starší hráči, ktorí sme prišli v lete a trochu sme sa vymkli žilinskému konceptu. Je to dôkaz toho, že tie prestupy sa koniec-koncov vydarili,“ doplnil.
Otec mal väčší stres ako syn
Pohárové zápasy sú špecifické, kde často rozhoduje emócia. Realizačný tím Žiliny pripravil pred stretnutím pre hráčov prekvapenie, videoodkazy od najbližších.
„Bolo to krásne, veľmi ma to motivovalo,“ prezradil Michal Faško.
„Všetci sme mali slzy v očiach,“ priznal Kristián Bari. Odkaz mu poslala snúbenica, čo mu dodalo energiu navyše.
Mladý krídelník mal v hľadisku aj svojho otca, bývalého futbalistu Eugena Bariho, ktorý v roku 1995 vo farbách Dunajskej Stredy hral vo finále Slovenského pohára.
DAC dokonca viedol práve jeho gólom, lenže bratislavský Inter tesne pred koncom vyrovnal a napokon získal trofej v penaltovom rozstrele.
„Som veľmi rád, že po 31 rokoch Bari konečne získal pohár,“ usmieval sa po zápase hrdý otec.
„Mal som asi väčšie nervy ako on,“ doplnil, ale uznal, že čakal ťažší zápas.
„Ukázal sa rozdiel medzi hornou a dolnou šestkou. V skupine o titul sú tvrdšie, náročnejšie zápasy, Košice okrem gólu prakticky nemali ani šancu,“ vravel Eugen Bari.
Jeho syn podobne ako on začínal v rodnom Fiľakove, potom pokračoval na akadémii v Dunajskej Strede. Po skončení dorasteneckého veku musel rozhodnúť, či ostane na Žitnom ostrove, alebo to skúsi v Žiline, ktorá oňho mala eminentný záujem.
„Vďačím za veľa aj otcovi, lebo videl, ktorá je tá správna cesta. Našťastie sme sa rozhodli správne. Tento klub mi dal veľmi veľa a som rád, že teraz som sa mu aj ja vedel trochu odvďačiť,“ vyhlásil Kristián Bari.
Odteraz bude mať v rukách veľký tromf pri rodinných debatách. „Otec si ma stále doberá, že má viac ligových štartov, no teraz už mu môžem povedať, že ja som vyhral pohár,“ smial sa.
Ultimátum? Teraz sú všetci spokojní
Radosťou žiaril aj tréner Žiliny Pavol Staňo. V polovici marca pred štvrťfinále pohára vraj dostal ultimátum, teraz oslavoval zisk Slovnaft Cupu.
„Zákulisné reči sú rôzne, no nikdy som to ultimátum nemal deklarované. Ja som si stál za mužstvom a myslím si, že aj mužstvo sa postavilo výkonom na moju stranu. No a teraz sú všetci spokojní,“ vravel s úsmevom Staňo.
VIDEO: Staňo po finále
Je to jeho prvý veľký trénerský úspech. „Pred zápasom som cítil energiu v šatni. Ono to dýchalo už po postupovom zápase s Podbrezovou. Od prvej minúty sme si išli za víťazstvom. Chalani bojovali, pracovali a zaslúžili si vyhrať,“ podčiarkol.
Prvý gól bol aj podľa neho veľmi dôležitý. „Pohárové zápasy sa hrajú dosť hlavou. Mužstvom môže dosť zatriasť, keď dostane gól. Nám sa podarilo na konci prvého polčasu dať aj druhý a to nás upokojilo,“ uviedol kouč Žiliny.
Pred zápasom mal dlhšiu družnú debatu s trénerom Košíc Petrom Černákom. Pred piatimi rokmi bol Černák asistentom Staňa v Žiline a hrali finále pohára proti bratislavskému Slovanu na Tehelnom poli.
„Spolu sme mužstvo pripravovali a myslím si, že sme ho pripravili výborne. Finále sme nevyhrali, rozhodla penalta v závere. Vtedy nás to bolelo a dnes sa mohol tešiť len jeden z nás,“ poznamenal Staňo.
Málo šancí a neskorý gól
Košice v prvom polčase nemali ani jeden strelecký pokus. Ich prvá šanca prišla až v 70. minúte a skóroval tesne pred koncom Karlo Miljanič.
„Mali sme málo šancí a neskoro sme dali gól,“ zhrnul dôvody prehry tréner Peter Černák.
„Domáci po našej strate lopty rýchlo prepli, využili otvorené priestory. V tom sú extrémne dobrí a z toho sme dostali dva góly,“ doplnil.
Košice mali zlý štart do sezóny, príchodom Černáka na lavičku sa však rozbehli a aktuálne sú na prvom mieste skupiny o udržanie sa.
„Keby ste mi na jeseň povedali, že budeme hrať finále pohára a budeme mať štyridsať bodov, tak poviem, že ste blázni,“ vravel brankár Matúš Kira.
„Bol to pre nás vrchol sezóny, boli sme radi, že sme tu. Žilina však má s takýmito zápasmi viac skúseností, predsa len, v prvej šestke sú iné súboje. Hrala doma, možno aj to zohralo úlohu,“ skonštatoval.
VIDEO: Lichý po finále
Svojich fanúšikov si nevedeli vynachváliť. Košickí priaznivci neprestali povzbudzovať ani za rozhodnutého stavu a reagovali aj na aktuálne dianie na zväze. Známy pokrik „Kde máte fanúšikov?“ modifikovali na „Kde máte iPhony?“.
Na štadión prepašovali aj celkom značné množstvo svetlíc a petárd, kvôli čomu bol raz zápas na krátku dobu prerušený. Inak však všetko prebehlo bez incidentov.
„Atmosféra bola skvelá, naši fanúšikovia po zápase sa nám poďakovali. Po prehre! Boli úžasní,“ vyhlásil Peter Černák.
