Nedeľa, 25. júla, 2021Meniny má Jakub, Timur

Za problémy Nitry a Prešova môžu dediny? Futbal je o priazni samospráv aj peniazoch

Niektoré dediny nemajú problém bežne porážať mestá. (Autor: ilustračné - Robo Michalec)
Ivan Mriška|21. júl 2021 o 11:20

Čerstvý druholigista chce pádu predísť viacerými stabilnými sponzormi.

BRATISLAVA. Prešov, Prievidza, Topoľčany, Levice a po novom aj Nitra. V minulosti ostrieľané futbalové bašty, kde chodili na zápasy tisícky divákov. Veď sa tam hrala liga.

Dnes fanúšikovia len nostalgicky spomínajú na zašlú slávu svojich obľúbených klubov. Na stretnutia v tretej, štvrtej či dokonca piatej lige prichádzajú len najvernejší.

Kde je však problém? Prečo niektoré veľké mestá hrajú medzi mestečkami a dedinami? A dokonca častokrát dostávajú výprasky.

Je pravda, že obce v posledných rokoch predbiehajú mestá?

„Ak hrajú medzi elitou malé mestá alebo dediny, v tých veľkých niečo nefunguje,“ pred časom uviedol pre Sportnet tréner Dukly Banská Bystrica Stanislav Varga.

V článku sa dočítate

  • Kedysi v najvyššej. Prečo hrá Prievidza len v štvrtej lige?
  • Kde je slovenský Hoffenheim?
  • Ako sa chce Rohožník vyhnúť čiernemu scenáru Borčíc, Močenka či Ličartoviec?
  • Prečo futbal nie je doménou miest?
  • Ako sa rodí úspech?
  • Je prevaha dedín vo svete bežná?
  • Čo alebo kto niektorým mestám chýba?
  • Môžu za problémy Nitry a Prešova malé kluby?

Dôležitá je podpora mesta

Najväčšiu rolu hrajú v súčasnom futbale peniaze. Tie tečú z pokladní samospráv, ale najmä od sponzorov. Čím väčší mecenáš, tým lepšia súťaž.

„Vyššiu ligu má význam hrať vtedy, keď na to bude spoločenská objednávka. Stotožnené a nápomocné musí byť mesto. Potom som presvedčený, že sa pridajú aj sponzori,“ tvrdí prezident FC Baník Prievidza Robert Šuník.

Klub sídli v 47-tisícovej metropole hornej Nitry, pôsobí však len v štvrtej lige.

V minulosti hrala Prievidza roky najvyššiu republikovú súťaž a vychovala množstvo reprezentantov Slovenska ako Martin Škrtel, Juraj Kucka, Patrik Hrošovský a Dávid Hancko.

„Keby ste si porovnali mestský príspevok na športovú činnosť v štyridsiatich najväčších mestách Slovenska, som presvedčený, že Prievidza je v dolnej polovici. Je škoda, že mestskí poslanci nemajú ďaleko ústretovejší vzťah k športu.

To, že sa to dá, potvrdzujú mestá ako Považská Bystrica, Žiar nad Hronom, Púchov či Michalovce, kde príkladne podporujú šport a majú v prvej lige nie jeden, ale niekoľko klubov,“ popísal problémy v Prievidzi.

Šéf levického futbalu naznačil, že problém veľkých miest môže byť aj v tom, že hráči odchádzajú za peniazmi do dedín.

„Gro najlepších futbalistov z okolia by malo hrať za mesto. Pretože mestá sú najväčšou zásobárňou futbalistov v regióne. Keď sa nebude dariť veľkým klubom, futbal v okrese bude upadať,“ myslí si Ľuboš Herman z Levíc, na ktoré v osemdesiatych rokoch chodilo bežne sedemtisíc divákov.

Obraz podpory obce a partnerov

Príkladom víťazstva dedinských klubov nad mestskými je nedávny triumf Rohožníka nad Interom Bratislava. Obec ležiaca v okrese Malacky si ním zabezpečila postup do druhej ligy.

„Náš úspech je symbiózou výbornej partie hráčov a funkcionárov. Je to obraz silnej podpory obce a stabilných partnerov. Sme dôkazom toho, že aj v malých kluboch sa dá robiť dobrý futbal,“ uviedol šéf FC Rohožník Jozef Karšay.

Rohožník má len 3 500 obyvateľov a v tomto aspekte bude najmenším účastníkom druhej ligy. Prirovnávajú ho preto k Hoffenheimu, ktorý sídli v malom nemeckom mestečku a dotiahol to až do Bundesligy.

„Tým, že sme malý klub, všetko robíme srdečnejšie. Fungujeme ako rodina a naše pracovné nasadenie je väčšie ako vo veľkých mestských kluboch,“ dodal.

Čierny scenár si nepripúšťa

V minulosti hrali druhú ligu obce ako Močenok, Ličartovce, Borčice, Slovenský Grob, Báč a ďalšie. Všetko bolo v mnohých prípadoch postavené na jednom sponzorovi, ktorý dotoval chod klubu.

Keď však peniaze došli, alebo sa majiteľ rozhodol klub nefinancovať, futbal v dedine skončil. Niekde nadobro.

„Po skúsenostiach z minulosti sa čiernemu scenáru budeme vyvarovať. Treba však povedať, že my fungujeme inak ako naši dedinskí predchodcovia v druhej lige.

Financovanie klubu je postavené na viacerých sponzoroch, nie na jednom veľkom, generálnom. Nebránime sa novým ponukám, ale zatiaľ fungujeme takto. Aby sme mali zaručenú budúcnosť aj pre ďalšie roky,“ vysvetlil Karšay.

Guťan: Futbal nie je doménou miest

Pandémia koronavírusu výrazne poznačila aj chod menších futbalových klubov. Napríklad na Orave sa až sedem tímov mužov neprihlásilo do novej sezóny.

Opakom je dvojtisícová obec Kalná nad Hronom, kde majú tri mládežnícke tímy, dva seniorské a dokonca aj mužstvo starých pánov.

„To, že hráme tretiu ligu, je súbor viacerých faktorov. Vzorová podpora obce, systematická práca a priazeň sponzorov. V neposlednom rade je to zásluha všetkých trénerov a výboru klubu,“ vysvetľuje Michal Guťan z KFC Kalná nad Hronom.

Šéfa ambiciózneho klubu mrzí, že mestá ako Nitra, Banská Bystrica, Košice, Bardejov či Humenné nehrajú vo Fortuna lige. Tak, ako to bolo v minulosti.

Dobrý a poctivý futbal sa dá robí aj v obciach. Viacerí výborní futbalisti, ktorí sa neskôr stali reprezentantmi, pochádzali z dedín


Michal Guťan, KFC Kalná nad Hronom

„V našom okrese bol kedysi vlajkovou loďou futbalu Slovan Levice. Som rád, že sa mu tento rok podarilo postúpiť do tretej ligy. Verím, že to pomôže futbalu a dobrej rivalite mužstiev.

Mrzia však vyjadrenia o tom, že liga by sa mala hrať predovšetkým v mestách, a že dediny lanária hráčov za peniaze. Ako klub sa s tým nestotožňujeme,“ doplnil Guťan, podľa ktorého najpopulárnejší šport nie je len doménou miest.

„Dobrý a poctivý futbal sa dá robí aj v obciach. Viacerí výborní futbalisti, ktorí sa neskôr stali reprezentantmi, pochádzali z dedín. Taktiež je prirodzenou súčasťou futbalu, že hráči menia svoje pôsobiská. Je jedno či odchádzajú z mesta na dedinu alebo naopak,“ tvrdí.

Úspech sa nerodí zo dňa na deň

Podobný názor majú aj v obci Kozárovce, ktoré tradične hrávajú v štvrtej lige a patria medzi najlepšie mužstvá v súťaži.

„Darí sa nám vďaka dlhodobej vízii, ambíciám, práci a entuziazmu členov vedenia klubu, trénerov a hráčov. Naše pôsobenie vo vyššej súťaži je možno označiť za úspech a úspech sa nikdy nerodí zo dňa na deň,“ vysvetlil Miloš Ďurovič z FK TJ Lokomotíva.

Pred desiatimi rokmi sa Kozárovce potácali na posledných priečkach v okrese. Mládežnícke kategórie však vo svojich súťažiach hrali o titul, preto miestni funkcionári verili v lepšiu budúcnosť.

„Už v tom čase vedenie klubu investovalo nemalé prostriedky do zveľaďovania štadióna, šatní a hracej plochy. Tréneri sa snažili zapracovávať do našich mužstiev odchovancov a vďaka práci všetkých v klube, vďaka podpore obce a fanúšikovskej verejnosti sme sa postupne posúvali v tabuľkách a v súťažiach vyššie,“ spomína.

Vo svete je prevaha dedín bežná

V Kozárovciach majú umelú trávu i umelé osvetlenie, čo im môžu veľké mestá ako napríklad Prievidza závidieť. Kde je však problém? Ako je možné, že malá dedinka má ligové podmienky a mesto so 47-tisíc obyvateľmi nie?

„Darí sa nám vďaka veľkej snahe a obete ľudí pracujúcich pre kozárovský futbal. Nepatríme ani z ďaleka medzi najbohatšie kluby v regióne, no máme nastavené pravidlá, ktoré všetci v klube rešpektujú. Pracujeme s prostriedkami v rámci našich možností, v klube prevažuje pozitívna atmosféra a snaha napredovať,“ vysvetľuje.

(Autor: ilustračné - Dedinský futbal / FK Kokošovce)

Podľa Ďuroviča je vo svete úplne bežné, že malé obce robia šport lepšie ako veľké mestá.

„Spomenúť môžem Hoffenheim v Nemecku, v ktorom žije len niečo vyše tritisíc obyvateľov a hrá Bundesligu. Možno by sa viaceré mestá, ale i obce mohli inšpirovať, ísť sa tam pozrieť a porozprávať, ako to tí úspešní robia. Určite by sme sa mnohému naučili,“ myslí si.

Na Slovensku sú podľa neho veľkým problémom výhovorky. „Málo hráčov, málo peňazí, slabá infraštruktúra, neviem, nechcem, nedá sa. Evidentne sa to však robiť dá, viď príklad MŠK Žilina. Potrebné je mať dlhodobú víziu smerovania klubu a samozrejme chuť pracovať,“ tvrdí.

Urban: Nie všade sa našiel dobrodruh

Futbal sa nedá robiť bez zanietených ľudí, ktorí sú ochotní obetovať svoj voľný čas. Dôležité navyše je, aby mali futbal radi.

„Úspech v práci, športe a futbal nevynímajúc sa nemeria tým, či ste mesto alebo obec. Hlavne po zmenách v spoločnosti sa futbal začal presadzovať na vyššom stupni aj v dedinách.

Veľa je o správnych ľuďoch, ktorí futbal vedia robiť a je jasné, že aj o peniazoch. Žiaľ, v mnohých mestách sa nenašli správni ľudia a asi postoj samosprávy nie je všade adekvátne naklonený športu.

A pri tomto postoji štátu k športu sa nie všade našiel dobrodruh, ktorý by do neho investoval peniaze,“ tvrdí František Urban z TJ Družstevník Veľké Ludince, klubu, ktorý nepretržite od roku 1992 pôsobí v krajských súťažiach.

„Nesúhlasím s tým, že vyššia súťaž sa má hrať len v mestách. Oddanosť a dobrá manažérska práca sa nemeria a ani sa nebude merať veľkosťou mesta alebo dediny. Takéto vyjadrenia znevažujú prácu mnohých dedinských funkcionárov a hráčov, ktorí mnohí vyšli práve z dedinského futbalu,“ tvrdí.

Pre futbal by bolo dobré, keby sa veľké mestá dostali do najvyššej súťaže. Nehľadajme však chybu v dedinách


František Urban, TJ Družstevník Veľké Ludince

Veľké Ludince začínali v ôsmej lige, no dnes sú jediným klubom, ktorý hrá šestnásť rokov po sebe v tretej lige Západ.

„Bola to ťažká a tŕnistá cesta. Preto si nesmierne vážim každého, kto robí futbal, či je to na dedine alebo v meste. Dlhodobo máme nastavené určité pravidlá, disciplínu, výber hráčov. Od začiatku dávame na jednu úroveň kvalitu hráča s jeho charakterom.

Vytvárame hráčom adekvátne podmienky k súťažiam, aké hráme. Iste sú v mnohých kluboch aj lepšie podmienky, prikrývame sa však takou perinou, na akú máme,“ vysvetľuje.

Za problémy Nitry a Prešova môžu dediny?

V posledných rokoch sa objavili vyjadrenia, že silné dediny „kradnú“ hráčov mestám, pretože ich môžu lepšie zaplatiť.

Podľa Urbana však nie je chybou dedín, že napríklad Prešov a po novom aj Nitra hrá v tretej lige.

„Keď sú v Rohožníku vytvorené podmienky na druhú ligu, nech sa páči, nech ju hrajú. Nie je chybou Rohožníka, že v Prievidzi je len štvrtá liga. Pre futbal by bolo dobré, keby sa veľké mestá dostali do najvyššej súťaže. Nehľadajme však chybu v dedinách.

Prievidza sa vzorovo stará o mládež, má super infraštruktúru a krásny štadión. Držím im palce a verím, že čoskoro budú patriť na futbalovej mape tam, kde patria. Aspoň do druhej ligy,“ uviedol a zaprial klubu z hornej Nitry.

Dlhoročný funkcionár rád víťazí, no vždy rozmýšľa chladnou hlavou. Preto ak by Veľké Ludince tretiu ligu vyhrali, do druhej by nešli.

Podobný krok spravili v posledných rokoch Beluša a po novom aj Spartak Myjava.

„Je veľmi ťažké rozhodnúť a povedať víťaznému mužstvu, že nepostupuje. Druhá liga však je profesionálna súťaž a v mnohých obciach je pomaly nemožné vytvoriť podmienky adekvátne jej požiadavkám.

Našim cieľom je preto vytvoriť si dobrú, kamarátsku kabínu, aby sme dobre ťahali a reprezentovali našu obec s 1 500 obyvateľmi.

Prajem funkcionárom, hráčom veľa zdravia a úspechov v novom ročníku. Bez ohľadu na to, či robia futbal na dedine alebo v meste,“ uzavrel František Urban.

Ivan Mriška sa špecializuje najmä na nižšie futbalové súťaže na Slovensku. Sám ešte aktívne hráva ako brankár. Niekoľko rokov pracoval pre regionálne noviny MY v Petitpresse ako regionálny šéfredaktor.

Súvisiace články