Vyzerali unavene. Pôsobili pasívne. V závere zápasu akoby im prestali fungovať nohy. Lenže čísla hovoria niečo úplne iné.
Českí futbalisti po remíze 1:1 s Juhoafrickou republikou schytávajú kritiku doma aj v zahraničí. Hovorí sa o zbabelo nastavenej taktike či slabej technickej úrovni.
Lenže keď sa človek pozrie na bežecké dáta FIFA, zistí zvláštny paradox. Mužstvo, ktoré vraj fyzicky odpadlo, svojho súpera prakticky vo všetkých bežeckých ukazovateľoch prevýšilo.
Portál Sport.cz rozobral a okomentoval údaje, ktoré poskytla FIFA. A práve tie vyvolávajú ďalšie otázky. Česi totiž Juhoafričanov jednoducho prebehali.
"Česi behali ako zmyslov zbavení, až odpadli," napísal sport.cz.
Štatistiky im namerali celkovú vzdialenosť 119,5 kilometra, zatiaľ čo africký súper sa dostal na 112 kilometrov. Mimochodom, 119,5 kilometra predstavuje pre mužstvo nadštandardnú hodnotu.
Azda najpozoruhodnejšie číslo patrí Patrikovi Schickovi.
Česi súpera prebehali
Český útočník nabehal 11,3 kilometra, čo je na hrotového hráča úžasná hodnota. Takéto vzdialenosti zvyčajne dosahujú stredopoliari, nie zakončovatelia, ktorí väčšinu času operujú v poslednej tretine ihriska. Schick teda odpracoval obrovský objem práce.
Na druhej strane však pôsobil v útoku strateným dojmom. Nebol efektívny, nedostával sa do zakončenia a jeho výkon len podčiarkol problém, ktorý sa s českou reprezentáciou nesie už dlhšie – veľa úsilia, málo futbalovej kvality.
Najväčší podiel na celkovej vzdialenosti mal Vladimír Coufal, ktorý odbehal 11,8 kilometra.
Najväčšie vzdialenosti zvyčajne absolvujú stredopoliari, no tréner Miroslav Koubek počas štvrtkového stretnutia kompletne obmenil stred poľa, keď postupne vystriedal Daridu, Sadílka aj Červa.
Únava alebo len optický klam?
Napriek tomu po zápase prevládol pocit, že mužstvu došli sily.
„Zdalo sa mi, že majú problém s behaním. Boli príliš pasívni a málo agresívni,“ opisoval v štúdiu STVR tréner Vladimír Weiss.
Podobne to videl aj McCarty, útočník a ikona juhoafrickej reprezentácie.
„Ku koncu zápasu bolo vidieť, že Česi odpadli. Prestali im fungovať nohy,“ poznamenal.
Lenže Petr Čech takýto pohľad odmieta.

„Prekvapilo ma, že všetci spomínajú únavu na konci zápasu. Na turnaji sa síce veľa cestuje a panujú odlišné klimatické podmienky. Tu však bola klimatizácia a medzi zápasmi je sedemdňová prestávka,“ namietal legendárny brankár.
Aj z tábora reprezentácie však zazneli slová, ktoré naznačujú, že problém môže byť hlbší.
„Musíme si všetci sadnúť a povedať si do očí, v čom je problém. Či je to otázka sebavedomia, odvahy, síl, ako pristupujeme k tréningovému cyklu, či je všetko nastavené správne. A prípadne veci upraviť tak, aby sa to už neopakovalo,“ naznačoval sklamaný reprezentačný kapitán Ladislav Krejčí.
Česi boli lepší vo všetkých zónach
Upozorňuje Krejčí na skladbu tréningov? Na príliš vyčerpávajúcu prípravu alebo nevhodne zvolenú taktiku? Po prelete na základňu do amerického Texasu o tom budú nepochybne diskutovať s trénerom Miroslavom Koubkom aj ďalšími členmi realizačného tímu.
Podľa Sport.cz však v národnom tíme niečo nefunguje.
FIFA a ďalšie analytické metriky rozlišujú aj jednotlivé intenzity behu. A aj tie hovoria v prospech Čechov.

Druhú zónu v rozmedzí 7 až 15 kilometrov za hodinu možno charakterizovať ako poklus, v ktorom sa futbalisti počas zápasov pohybujú najčastejšie. Česi v nej nazbierali 52,3 kilometra, zatiaľ čo Juhoafrická republika 46,5 kilometra.
Tretia zóna predstavuje rýchlosť od 15 do 20 kilometrov za hodinu, čo už znamená veľmi slušné tempo. Aj v tomto ukazovateli boli Česi lepší – 18,4 kilometra oproti 15,8 kilometra súpera.
Štvrtá zóna zahŕňa rýchlosť od 20 do 25 kilometrov za hodinu, čo môže v praxi predstavovať akýkoľvek intenzívny nábeh. Juhoafričania v nej odbehli 5 875 metrov, zatiaľ čo český tím 6 648 metrov.
Behať viac neznamená hrať lepšie
Piata zóna, teda rýchlosť presahujúca 25 kilometrov za hodinu, predstavuje šprint. Aj tu mali Česi navrch – 1 555 metrov oproti 1 357 metrom Juhoafričanov.
Napríklad bývalý reprezentant Roman Hubník po skončení úvodného kola šampionátu v rozhovore pre Sport.cz upozornil, že Česi patria medzi tímy, ktorým najviac chýba dynamika.
A možno práve v tom sa skrýva odpoveď.
Nie v tom, koľko nabehali. Ale ako a kedy behali. Koľko nábehov malo zmysel, koľko bolo účelných a koľko ich dokázali premeniť na nebezpečné situácie. Behať viac totiž automaticky neznamená hrať lepšie.
V Mexico City môže byť ešte horšie
Teraz navyše prichádza ešte väčšia skúška.
Národný tím nastúpi v noci zo stredy na štvrtok proti domácemu Mexiku v Mexico City, kde sa štadión Aztéca nachádza v nadmorskej výške približne 2 200 metrov. FIFA navyše českej výprave nastavila program tak, že nezostáva dostatok času na riadnu aklimatizáciu na vysokohorské podmienky.
„V Mexiku to bude oveľa horšie. Pre domácich to bude omnoho väčšia výhoda,“ varuje Petr Čech.
Obavy neskrýva ani bývalý československý reprezentant Ladislav Vízek. Prezradil, že slová trénera Miroslava Koubka si vypočul spoločne so svojím zaťom Vladimírom Šmicerom. A nechápali.
„S otvorenými ústami sme sa na seba pozreli, vyrazilo nám to dych. Keď hovoril o našich strelách, kde ich videl? Asi sa z toho tepla pomiatol, alebo mu nerobia dobre tie neustále lety,“ skonštatoval Vízek.
Vízek: Bojím sa debaklu
A jeho prognóza pred zápasom s Mexikom je ešte pochmúrnejšia.
„S našou hrou určite nepostúpime. Chalani budú makať, ale podcenili vysokohorské mexické prostredie. Urobili chybu, že neboli 14 dní v horách. My sme behávali v Tatrách a cítili sa výborne. To bude mať vplyv, naši stratia dych a bude to malér. Bojím sa debaklu,“ uviedol Vízek.
Česká reprezentácia tak po remíze s Juhoafrickou republikou rieši zvláštny paradox. Vyzerala unavene, no súpera prebehala. Jej hrotový útočník dosiahol výnimočných 11,3 kilometra, no v ofenzíve bol takmer neviditeľný. Čísla hovoria, že mužstvo odovzdalo maximum. Oči však tvrdia, že tomu niečo podstatné chýbalo.
Pozrite si kompletný program šampionátu, výsledky a tabuľky.





















