Hráč, ktorý sa ocitne na hosťovaní  v nižšej súťaži,  než v akej predtým pôsobil, má dve možnosti. Buď bude svojím spôsobom trucovať, čím potvrdí oprávnenosť odchodu alebo naopak – pokúsi sa dokázať aj v prechodnom pôsobisku, že má na to, aby stále  vynikal. Michal Hamuľak, ktorý sa vlani sťahoval z prvoligových Michaloviec do druholigového  Bardejova, iste patrí do druhej kategórie futbalistov. Potvrdil to aj v tejto jeseni, keď sa stal „polčasovým“ kráľom strelcov so štrnástimi zásahmi.

Pravdaže, táto vizitka je pekná, ale tento zakončovateľ si  ponechal nadhľad a komentoval svoju porciu  slovami: „Som vcelku spokojný, ale stále to môže byť aj lepšie. Keby som bol dôslednejší v koncovke, mohlo byť tých gólov ešte o pár viac. Určite tých šancí bolo viac, v každom zápase som mal minimálne dve. Niektoré sa podarilo zužitkovať, iné nie.“ Zvedaví sme boli na to, či Partizán hral v ofenzíve vyslovene naňho. „Nemyslím si, že by taktika bola orientovaná iba na mňa, hoci ja som sa snažil neraz zakončovať. Avšak k slovu sa dostali aj ďalší, však futbal je kolektívny šport,“  vyslovil názor borec, pre ktorého to bola v kategórii dospelých najúrodnejšia jeseň. „Zrejme som si vytvoril svoj osobák v tejto časti ročníka,“ komentoval svoju streleckú potenciu hráč, ktorý však nevedel celkom odpovedať na otázku, či v Bardejove zostáva aj v budúcom roku.  „Zmluvu mám do leta...“ V nedopovedanej myšlienke boli náznaky nejakých iných alternatív, ktoré však nechcel príliš rozpitvávať. Určite však jeho strelecký apetít neunikol ani iným lanárom a manažérom a nie je vylúčené, že o jeho služby sa budú zaujímať aj ďalšie kluby. „Momentálne sa začala iba zimná pauza a pravdu povediac ak bude nejaký záujem, tak skôr v januári či vo februári. Momentálne to však neriešim. A či sa prípadne vrátim do Michaloviec? To je zložitá otázka, sám sa nechám prekvapiť.“ Nastolili sme aj tému ctižiadostivosti počas hosťovania a to, že aj týmto spôsobom Zemplínčanom na diaľku ako keby odkázal, že s ním treba stále rátať. „Nevidím do hláv iným, ktorí majú tieto veci na starosti. A či som trošku zatrpkol po odchode? Nedá sa to tak pomenovať, no okolnosti podmienili takýto koniec. Musel som sa s tým zmieriť a dokázať, že dokážem hrať aj vyššiu súťaž. Pravdaže, každého láka aj zahraničie, ale záleží na tom, či bude niekto moje služby potrebovať a či sa bude dať vôbec niekde dostať,“ pripomenul hráč, ktorý predtým zase častejšie skóroval na jar než v jeseni.

Pripomenuli sme si niektoré míľniky tohto kanoniera v uplynulých mesiacoch. Najpamätnejší zápas bol preňho aj pre tím duel s podbrezovským béčkom, keď Bardejovčania súpera deklasovali a Michal strelil tri góly (niekoľkokrát dal v jednom zápase po dva góly). Vraj nemal nejakého dvorného asistenta, ktorý by mu najčastejšie prihrával na góly. „Okrem brankára ďalších deväť hráčov sa na tom podieľalo,“ podotkol s nadhľadom. Podľa jeho slov najťažšie sa mu hralo proti tým súperom, proti ktorým neskóroval. Rád si spomenie aj s odstupom času na svoj vydarený strelecký pokus proti Trebišovu. „Obišiel som od polovice ihriska  viacerých protihráčov, tuším som sa preštrikoval cez štyroch Trebišovčanov a zo šestnástky som prekonal brankára,“ dodal Michal Hamuľak, ktorý si svoju bilanciu vylepšil aj zo značky pokutového kopu (jeden pokus nepremenil) a najviac zásahov dosiahol pravou nohou. „Niekedy sa mi však pošťastí skórovať aj ľavačkou či hlavičkou.“