Viacerí hráči v amatérskom futbale práve v tomto roku prehodnotili niektoré svoje postoje a začali vážnejšie rozmýšľať nad pracovným uplatnením. Týka sa to viac tých, ktorí sa blížia k tridsiatke alebo ju už prekročili a aj o tejto téme sme hovorili s Jurajom Hovančíkom, členom kádra ŠK Odeva Lipany.

Mali ste v uplynulom období i nejaké iné možnosti na zmenu dresu?

„Niečo sa vyskytlo a to z nižších líg vrátane Rakúska a jedna ponuka prišla aj z druhej ligy. Keďže však mám výborný vzťah s pánom Križalkovičom, ktorého považujem za svojho druhého otca, tak som sa napokon rozhodol, že zostávam v Lipanoch.“

Pýtame sa preto, či neľutujete, že ste zostali v dianí, kde vírus vystavil zápoleniam ďalšiu stopku?

„Nuž, je škoda, že sa to zase všetko zvrtlo k horšiemu. Prišla prvá vlna pandémie, teraz zase zúri druhá a čoraz viac pociťujeme jej ekonomický dopad. Aj preto riešim pracovné veci. Predtým mi klub umožnil, aby som sa zamestnal v školstve jednak ako tréner mládežníkov a hlavne na pozícii pedagogického asistenta, lenže päťročné štúdium ma odradilo od pokračovania v tomto smere. Pretože už nie som najmladší, musel som sa vážne zamyslieť nad pracovnou profesiou. Vlasy rastú stále, preto som začal riešiť barbering. Už som oficiálne holičom, urobil som si na to príslušné papiere v Prešove a Bratislave. Pokúsim sa čím skôr otvoriť si svoju prevádzku.“

Už ste si na niekom svoj kumšt oprobovali?

„Pravdaže. Vyskúšal som si viaceré strihy, niektorí chlapci už zistili, čo dokážem... Nuž, keď má človek rodinu, musí sa obracať, lebo treba z niečoho žiť a živiť najbližších.“

Naznačujete, že to už chcete ako hráč zabaliť?

„Uvidím, čo bude v ďalších mesiacoch. Škoda, že som v predošlom priebehu jesene nedostával toľko príležitostí, koľko by som si želal. Na vine bolo zranenie členka z leta.“

Je možné, že už na jar nebudete účinkovať v aktuálnom tíme?

„To zase nie.“

Prestávky zavinené zranením nie sú u vás novinkou, že?

„Tak je. Však predtým napríklad v Košiciach som laboroval na zranenie kolena, v Podbrezovej som mal zase zlomeninu.“

Ako vnímate ukončenie jesene a plány na jar?

„V tretej lige je zima pre nás hráčov veľmi dlhá a možno by nebolo od veci, keby sa tie kolá, čo sme nemohli odohrať teraz, uskutočnili po mesiaci prípravy na umelej tráve. Je lepšie hrať majstrák, než trénovať alebo sa realizovať v prípravných dueloch.“

Z vašej klubovej kuchyne nepočuť nahlas myšlienky týkajúce sa boja o prvenstvo. Zastávate tiež opatrnejší postoj?

„Lipany sú dlhodobo v popredí. Podľa mňa tréner Vytykač to nastavil skvele. Tím je výborne poskladaným, má skúsenosti a kvalitu. Vládne značná konkurencia a nechceme žiadny zápas prehrať. Pravdaže, chceme byť čo najvyššie, ale o postupe sa ťažko dopredu hovorí, však iba málo z programu sme absolvovali. Všetko sa ukáže v zime, po – verme tomu - odznení pandémie.“

Ktorý duel vás najviac mrzel?

“ Vari žiadny. Hrali sme zakaždým dobre.“

A remíza doma s Plavnicou...

„Súper bol vtedy hore a každý účastník si zavše užije - ako sa hovorí - deň blbec, keď nepremení desať šancí, pričom súper zužitkuje jednu jedinú navyše po chybe protivníka a brejku.“