V zápase pravdy v uplynulom treťoligovom kole sa túžili hostitelia zo Sniny predrať na prvé miesto pelotónu. Lenže narazili na mimoriadne rozbehnutých Stropkovčanov, ktorí aj v tomto zápase neprehrali a natiahli tak svoju šnúru úspešných výsledkov. MŠK Tesla si udržal vedúce postavenie v tomto šlágri a má našliapnuté k tomu, aby sa stal jesenným kráľom.
Olivera Špilára, najlepšieho strelca lídra (hoci tentoraz vyšiel strelecky naprázdno), sme oslovili otázkou, či to bol najťažší zápas v doterajšom priebehu súťaže? „Vedeli sme, že nás bude čakať búrlivé prostredie a silný súper, ktorý je pred svojimi fanúšikmi dvojnásobne nepríjemný. Lenže nám sa v tejto sezóne hrá lepšie vonku a preto sme necestovali s nejakou malou dušičkou. Vedeli sme, že nemáme čo stratiť a hovorili sme si, že aspoň bod by bol dobrý. A vidíte, nakoniec sme získali všetky tri.“ Úvod vyšiel lepšie pre hostiteľov, ktorí sa čoskoro ujali vedenia. „Bolo to po štandardke, keď sme urobili sériu chýb, lopta sa dostala cez päťku dozadu na voľného hráča, ktorý ju dokopol do prázdnej brány. Lenže potom už súper nemal žiadnu šancu, do ničoho vážnejšieho sme ho nepustili. Bol to zápas o bojovnosti, išlo sa na doraz v osobných súbojoch, my sme ukázali azda väčšie srdiečko, preto sme vyhrali. Ešte v prvom polčase sme mali tutovku, ale skončilo sa to nedôrazným zakončením hlavou zblízka,“ uviedol O. Špilár, ktorý mohol tiež skórovať za stavu 2:1, no nevšimol si voľného spoluhráča. Rozhodol sa zakončovať sám a brankár ho vychytal.
Nakoniec ešte pred odchodom do šatne sa hosťom podarilo vyrovnať, keď autorom zásahu bol kapitán tímu Jakubčo, ktorý nepatrí medzi častých strelcov. „Spoluhráča Kimáka domáci faulovali, nasledoval priamy kop a Peter prepálil múr, pričom lopta bola tečovaná, takže gólman nemal šancu zasiahnuť.“ Po zmene strán MŠK Tesla pridal víťazný gól, ktorého autorom bol striedajúci Vrábeľ. „Peter Poľák potiahol akciu, pekne odcentroval, lopta preletela cez celú šestnástku, dostala sa k Lackovi Vrábeľovi na zadnej žrdi, ktorý ju doklepol do siete.“ Dalo sa predpokladať, že tempo zápasu sa zvýši. Na ťažkom teréne sa hralo hore-dolu. „Prevládal skôr silový futbal, lebo na tomto teréne sa nedal uplatniť technický spôsob hry. Po vylúčení Jakuba Kimáka, ktorý zatiahol záchrannú brzdu a hasil v poslednej chvíli vznikajúce nebezpečenstvo, nás domáci zovreli. Mali sme riadnu „betonárku“, obrazne povedané aj autobus by sme tam zaparkovali. Bolo to krušné, očami sme tlačili časomer, aby bol čím skôr koniec,“ dodal Oliver Špilár, ktorý sa ukázal vo svojom materskom klube po siedmich rokoch. Po odchode zo Stropkova prešiel mnohými klubmi vo vyšších súťažiach. Naposledy hral v druholigovom L. Mikuláši. Čo rozhodlo o tom, že sa vrátil domov? „Nuž, druholigová súťaž nie je to, čo bolo voľakedy, keď sa dalo z futbalu aj žiť. Rozprával som sa s otcom, s primátorom mesta či s ďalšími činovníkmi. Navyše sa vrátili niektorí chlapci, napríklad Frederik Varga, ktorý je môj dobrý kamarát a tak som usúdil, že bude dobré, pokiaľ si znovu oblečiem stropkovský dres. Pravdu povediac, po dlhšom čase zažívam znovu krásne futbalové časy. Je to iné, keď hrám doma, bojujem pre mesto, tunajších ľudí a nedá sa to porovnať s účinkovaním inde v pozícii žoldniera,“ dodal O. Špilár.