Nie je nič čudné  na tom, pokiaľ sa v prvoligových kluboch uplatňujú bývalí vynikajúci prvoligoví hráči,  reprezentanti  či takí, čo si vyskúšali pôsobenie aj na zahraničných trávnikoch.  Zaujímavé však je, pokiaľ takéto kluby angažujú aj hráčov z iných končín Slovenska. Napríklad v  Trenčíne takto v štruktúrach  AS fungujú aj východniari – napríklad Vladimír Cifranič či Ľubomír Reiter. S prv menovaným  sme pretriasali viaceré témy týkajúce sa pôsobenia pod hradom Matúša Čáka.

„Odkedy je Maťo Ševela pri áčku ako hlavný tréner, tak ja som sa stal jeho asistentom pri prvom tíme, to znamená tretí rok. Preto sa už aj málo dostanem domov za mamkou do Košíc,“ poznamenal trebišovský rodák, ktorý svoju kariéru spojil hlavne s bývalým 1. FC Košice a zakončil ju v inom východoslovenskom klube – v Michalovciach pred  deviatimi rokmi. Štyridsaťdvaročný niekdajší obranca účinkoval v trenčianskych farbách aj ako hráč. Najprv počas vojenčiny a potom tam aj prestúpil. Po tom, čo si vyzul súťažné kopačky, začal sa motať okolo mládeže v AS. „Už v čase účinkovania v Zemplíne som býval v Trenčíne, kde som sa priženil.“

V celku obhajcu titulu je spokojný. Pochvaľuje si spoluprácu s realizačným tímom a hlavne kamarátom Ševelom. „Sme mladí začínajúcu tréneri, dostal som veľkú šancu uchopiť asistentský post a snažím sa ju využiť. Nesťažujem sa.“ Na otázku, či ešte udržiava kontakty so zástupcami tých klubov, v ktorých na východe ako futbalista pôsobil, tak riekol, že je to sporadické. „Ešte keď hráme proti Michalovciam, tak postretávam niektorých chlapcov, s ktorými som tu kedysi pôsobil, trebárs  Rasťa Tomovčíka či  pána Igora Šoltinského, bývalého šéfa klubu. Z Košičanov sa na trénerskej pozícii ocitli Ivan Lapšanský či Tóno Šoltis, z východniarov poznám aj Mareka Fabuľu. S Mirom Jantekom, kormidelníkom Tatrana, som zase kedysi hral  chvíľu v Trebišove. Aj sme si na to zaspomínali, keď sme sa nedávno stretli.“ Zaujímalo nás, čo si myslí o situácii, hlavne ekonomickej, v tímoch na východe. „Verím, že Košice sa dajú dokopy, bolo by škoda, keby nastal nejaký ústup.. Prešov sa dostal medzi elitu, veľký boom je v Poprade a možno  sa podarí aj postup do prvej ligy.“ Lenže peniaze hýbu svetom... „Nevidím do toho až tak podrobne, ale zrejme celkove  je na tom niečo pravdy.“

Určite je iné trénovať hráčov zo Slovenska, prípadne z Česka a zase cudzincov, ktorých má AS neúrekom. „Máte pravdu, je to zložitejšie,  lebo rečová bariéra tu je, hoci angličtina je univerzálnym jazykom. My sa učíme, predsa sme len odchovancami skôr ruskej školy,“ pousmial sa V. Cifranič a pokračoval. „Aj to nás núti, aby sme sa vzdelávali, posúvali ďalej, sme otvorení Európe a svetu, patrí to k tomu. Trenčín sa vybral touto cestou a nedá sa nič robiť.“ Možno však niektorí majú prehnané predstavy o kvalite hráčov, ktorí zakotvia na súpiske Trenčína zo zahraničia. „Nie je to také jednoznačné, že prevalcujeme súperov. V lige nie je ľahký súper, proti poslednému Prešovu sa vytrápil trebárs aj Slovan. Niekedy to vyjde, že vyhrávate skoro 3:0, inokedy sa treba veľa narobiť na body. Navyše sme obhajcami titulu  a každý nás tak berie, chce sa proti nám vytiahnuť. Lenže nevyhovárame sa na to, hoci pred časom nastala aj značná obmena kádra. Preto musíme byť trpezlivými a postupne vybudovať nový mančaft, hoci ambície máme už aj teraz,“ pripomenul V. Cifranič.