Futbalový príbeh Kamenice, nováčika piatoligovej súťaže skupiny Šarišskej, je iste zaujímavý. Marek Bakoň, ktorý bol predtým šéfom klubu a zároveň asistentom trénera (funkcionárskej taktovky sa však koncom minulého roka musel vzdať vzhľadom na zaradenie v riadiacom okresnom orgáne), vylíčil niektoré nevšedné kapitoly v dianí FK.

Tento klub sa drží po jeseni v hornej polovici pelotónu. „Sme spokojní s umiestnením, možno to dopadlo až nad očakávanie.“ Pravdaže, nováčik sa spoliehal na eufóriu, nadšenie a elán. Veď do týchto zápolení sa prebojoval po prvý raz v histórii klubu. Aj preto v úvodných štyroch kolách kamenickí futbalisti nestratili ani bod. Až nešťastná porážka v Bardejove-Dlhej Lúke, ktorá sa zrodila desať minút pred koncom zápasu, pretrhla dlhú šnúru bez porážky, ktorá sa natiahla na vyše dvadsať duelov (ak berieme do úvahy aj predošlý ročník). „Niektoré zmeny vlani pred súťažou nastali, ale káder zväčša zostal pokope. Pokiaľ ide o zloženie súpisky, tak približne polovica z mužstva sú naši odchovanci. Iba niektorí chlapci majú minimálne poznatky z vyšších súťaží, trebárs treťou ligou, čo okúsili napríklad v Lipanoch, ale inak zväčša ide o mladíkov bez nejakých väčších skúseností.“

Pristavili sme sa pri nedávnej histórii a úspešnom ťažení aj v predošlých sezónach. Kameničania sa totiž do V. ligy dostali nečakane. „Bol to ako blesk z jasného neba, lebo my sme boli predtým aj nováčikom šiestej ligy a predtým zase nováčikom aj v siedmej lige. Káder sme budovali dlhodobejšie a nechceli sme nič siliť, ale nakoniec to takto dobre vypálilo. Treba však spomenúť aj to, že pred niekoľkými rokmi sme vypadli zo siedmej ligy do ôsmej. Bojovali sme o návrat z najnižšej súťaže, no vyšlo to až na štvrtý pokus, keď sme sa znovu ocitli sme sa v siedmej lige. Potom sme sa dostali znovu vyššie a skončili sme až v piatoligových zápoleniach. Myslím, že Malý Šariš dokázal niečo podobné a my sme ho napodobnili. Spomínam si, že keď nám nevyšiel druhý pokus o účasť v siedmej lige, tak som sa smial a hovoril, že raz budeme ako Malošarišania.“

Takže v ostatných sezónach si tunajší hráči i činovníci s fanúšikmi užili dostatok radosti a uplynulá jeseň sa niesla tiež v tomto duchu, hoci niektoré duely nedopadli celkom podľa želania. “V Čirči sme prehrali a to škrelo asi najviac, lebo domácich sme zaskočili a mali našliapnuté za výhrou, ale okolnosti boli proti nám. Už do prestávky sme mohli vyhrávať rozdielom triedy, po zmene strán sme to zase nezvládli. Aj V Demjate sme nemuseli zostať na lopatkách, prehrali sme si to sami. Nezužitkovali sme azda zo sedem tutoviek, v zakončení sme triafali všetko iné, len nie sieť.“ V pamäti zostala zase vysoká výhra nad Gaboltovom, ktorá umocnila fakt, že prvá porážka v Dlhej Lúke mužstvom neotriasla. Iné pocity prišli po hladkej prehre v Ražňanoch. „Pritom prvý polčas bol veľmi vyrovnaný a inkasovali sme iba raz – do šatne. Po zmene strán súperovi vyšlo všetko, na čo siahol a my sme zase pohoreli v zakončení. Takže sa potvrdilo úslovie, že nedáš – dostaneš.“

Pred jarou je ambíciou zostať minimálne na tej pozícii, čo momentálne. „Na nejaké výrazné posilnenie nemyslíme, skôr sa obzeráme po chlapcoch z nižších súťaží,“ dodal Marek Bakoň a vyzdvihol prácu trénera Jána Varechu, ktorému mnohí zverenci prešli cez ruky ako mládežníci v Lipanoch. „Pred rokmi už u nás pôsobil, potom sme načas nespolupracovali, ale neskôr sa znovu vrátil a vybojoval s mužstvom dva razy postup.“