Posledný júlový piatok (28.7.) sa na štadióne MFK Snina uskutočnil 14. ročník benefičného futbalového zápasu v prospech Miroslava Labuna. Bývalí spoluhráči a kamaráti zo zeleného trávnika sa po roku opäť stretli, aby Mirovi pomohli v neľahkom osude psychicky i finančne. Hlavný organizátor Vladimír Drobňák kvôli zdravotným problémom (hospitalizácia) chýbal.

Tiež rodák z Rokytova pri Humennom sa pred štrnástimi rokmi podujal usporiadať šľachetnú akciu, benefičný zápas Mirových bývalých spoluhráčov proti vybranému súperovi. Proti Výberu Mira Labuna, ktorý manažoval Ján Hodor, sa postavili domáci bývalí futbalisti Sniny trénersky vedení Pavlom Diňom. V drese Výberu Mira Labuna nastúpil aj jeho syn Tomáš. Pred začiatkom duelu sa k Mirovi Labunovi, hráčom i divákom prihovorili Štefan Milovčík, primátor mesta Snina, Richard Havrilla, podpredseda SFZ i predseda VsFZ a MUDr. Miroslav Suchý, člen výboru MFK Snina. Medzi hosťami benefície bol aj MUDr. Ján Kľoc, PhD., kapacita v ortopédii, najmä medzi futbalistami známy odborník.

Štefan Milovčík sa na futbalovej benefícii zúčastňuje pravidelne. Čo povedať k štrnástemu ročníku? „Myšlienku, ktorá sa zrodila v hlave Vlada Drobňáka, prezidenta klubu, je vynikajúca. Je to stretnutie nielen futbalistov, ale predovšetkým ľudí, ktorí prejavujú spolupatričnosť nielen na ihrisku, ale aj mimo neho. Bohužiaľ aj v takýchto životných situáciách, aká sa pred rokmi stala Mirovi Labunovi. Verím, že toto stretnutie mu pomôže nielen trochu materiálne, ale najmä duševne. Vidí, že kamaráti nezabúdajú a vážia si ho aj po rokoch, stále.“

Richard Havrilla, prvý viceprerident SFZ, predseda VsFZ, si stále nájde cestu do Sniny, benefičná akcie je nemennou súčasťou jeho kalendára. „Vždy sa na túto akciu teším, i keď súčasne vždy rozmýšľam, aký bol osud k Mirovi Labunovi krutý a futbalistu dušou i telom pripútal na invalidný vozík. Veľmi ma teší, že stále sa na sninskom trávniku zídu dobrí ľudia, ktorí ukážu, že majú Mira radi, držia mu palce v neľahkých dňoch. Pomohlo mu veľa ľudí, aby mohol absolvovať liečenie, páči sa mi, že kamaráti a bývalí spoluhráči sa mu neotáčajú chrbtom. Mirovi liečenie veľmi prospelo, aspoň takto sa mu ťažké dni trochu uľahčili.“  

V neľahkých minútach, keď sa v oku zaleskla i slza, sa prítomným prihovoril aj Miroslav Labun. „Hlavne sa chcem všetkým poďakovať. Kamarátom, bývalým spoluhráčom, SFZ i VsFZ, sponzorom. Tí všetci mi umožnili liečenie v Kováčovej. Ešte raz všetkým veľmi pekne ďakujem.“

Ešte pred úvodným hvizdom Mirovi odovzdali Richard Havrilla finančný dar, Ján Hodor spomienkovú pohárovú trofej.

Výber Mira Labuna – Old boys Snina

7:7 (0:3), rozstrel 4:5

Góly: 34. R. Ljubarskij 1:4, 35. M. Golenya 2:4, 38. a 40. R. Ljubarskij 3:4 a 4:4, 44. M. Golenya 5:4, 50. R. Ljubarskij 6:6, 57. M. Golenya 7:6 - 15. M. Lukáč 0:1, 26. J. Maliňák 0:2, 30. a 31. M. Uchytil 0:3 a 0:4, 47. V. Vaľko 5:5, 50. M. Lukáč 5:6, 60. M. Uchytil 7:7. Rozhodovali: J. Gnip - D. Capík, M. Vavčo. Hralo sa 2 x 30 minút. Výber Mira Labuna: G. Šimanský, Ľ. Pavlovič, M. Prusák, M. Sopko, J. Talášek, J. Hodor, J. Kanássy, M. Golenya, Š. Stolár, O. Varga, B. Majerník, A. Labun, J. Šálka, R. Ljubarskij, T. Labun. Old boys Snina: J. Lajtár, P. Diňa, M. Krivjansčin, J. Krivjansčin, M. Lukáč, F. Petruňo, V. Vaľko, J. Maliňák, M. Uchytil, V. Semanco, M. Kapraľ, Š. Mocák, D. Roško,  V. Šebák, J. Eliáš, M. Wikarski (pricestoval sám z Kežmarku), J. Štafura.

Sninskí „starí páni“ do prestávky herne (aj kombinačne) dominovali (i keď sa Pavol Diňa sťažoval Jarovi Uchytilovi na jeho syna Maroša, že mu do čistej šance neprihral). Po obrátke ostal Ján Lajtár medzi žrďami „výberu“ a skóre sa začínalo meniť. Miro Golenya v útoku a Ruslan Ljubarskij v strede zálohy mali opraty pevne v moci, razom z 0:4 bolo 5:4. Aj výstavnými gólmi, keď Ljubarskij predviedol svoju kopaciu techniku hneď po rozohraní zo stredového kruhu, čím vyrovnal na 6:6. Tesný stav sa ťahal až do záveru, konečnú a zaslúženú remízu stanovil Maroš Uchytil svojím hetrikom. V rozstrele mali viac šťastia „žltí“ Old boys Snina.  

Miroslav Labun... S futbalom začínal v doraste Spartaka Vihorlat Snina. Ani nie 17-ročný nastupoval v základnej zostave A–mužstva SV Snina. Jeho výkony neunikli pozornosti funkcionárov Tatrana Prešov, kam prestúpil ešte pred vojenčinou, ktorú si odkrútil v drese Dukly Banská Bystrica. Po návrate bol pilierom prešovskej defenzívy až do konca roka 1988. Od 1. januára 1989 sa stal kmeňovým hráčom TJ Chemlon Humenné. V ročníku 1992/93 už ako líder FC Chemlon Humenné mal obrovské zásluhy na postupe do novovzniknutej I. slovenskej futbalovej ligy. Na poste stredného obrancu odohral jej prvý ročník. V lete 1994 odišiel na hosťovanie do Vranova. Hlavičkový súboj, akých počas dlhoročnej kariéry absolvoval stovky, ba tisíce, sa mu v druhom vranovskom zápase stal vo Svite osudným. Poranil si krčnú chrbticu, nohy ostali ochrnuté, nepomohla okamžitá operácia, niekoľko rehabilitačných pobytov v Kováčovej. Miro Labun ostal odkázaný na rodinu, priateľov a invalidný vozík.

Okrem futbalovej časti mala benefícia Mira Labuna aj spoločenskú, rusínske pesničky v podaní hudobníkov zo Stakčína, guláš, pečená klobáska a súčasťou bola taktiež finančná zbierka.