Záver treťoligovej súťaže bol naozaj dramatický a vypätý. Až v poslednom kole sa rozhodlo o druhom vypadávajúcom. Pred týmito zápoleniami bolo však v hre viac alternatív. Vážna situácia sa týkala aj Plavnice, lenže tento tím zvládol vystúpenie vo Svidníku a udržal  sa medzi regionálnou elitou. Preto sme dali slovo trénerovi  Jozefovi Semančíkovi.

Splnili ste záchranársku misiu, budete mať v Plavnici aspoň malú sošku ako prejav vďačnosti?

„Určite nie, neurobil som až taký zázrak (smiech)...“

Prišli ste k mužstvu vlani v polovici októbra...

„Boli sme vtedy poslední a sme mimoriadne radi, že sme sa dokázali dostať na priečku znamenajúcu udržanie sa.“

Po zápase v Snine ste povedali, že ste verili už pred týmto vystúpením, že záverečné tri duely vyhráte. S niekým ste sa stavili alebo ste tak verili zverencom?

„Nebola to žiadna stávka. V predchádzajúcich štyroch zápasoch so silnými súpermi som videl, s akým nasadením si chlapci počínajú a tak som si povedal – bez podceňovania zvyšných troch rivalov – že tieto zápasy musíme zvládnuť.“

Ktorý z týchto duelov bol najnáročnejší?

„Každý bol ťažký. V Snine bola veľká nervozita, hoci sme mali prevahu a vytvorili sme si dostatok šancí, lenže mali sme zviazané nohy. S Krompachmi to bol vyrovnaný zápas, hostia hrali tiež o svoju kožu a nič nám nedarovali. Na záver vo Svidníku sa prvý polčas zdal ľahký, keď sme viedli rozdielom triedy, lenže potom sme si to skomplikovali.“

Keby ste boli uhrali iný výsledok ako víťazný na ihrisku pod Duklou, ako by to s vami dopadlo?

„Pri remíze by skončila na vypadávajúcej pozícii i  Bardejovská Nová Ves, pri prehre by sme išli dolu my. Preto otázka nestála tak, že musíme vyhrať, ale že chceme vyhrať.“

Vráťme sa ešte k zápasu s Krompachmi, prím mala obojstranná nervozita?

„Herná nervozita bola u nich i u nás. Dali sme gól, trošku sme sa uspokojili, potom súper vyrovnal a nebolo to s nami ružové, lenže našťastie sme to rýchle  otočili. Vytvorili sme i ďalšie šance,  lenže neskúsenosť zverencov a ich unáhlenosť spôsobili zahodené možnosti. Avšak to isté možno povedať aj o Krompašanoch, ktorí nehrali tak zle. Jednoducho jeden z nás musel padnúť...“

Možno ste mali trošku šťastie v tom, že záverečný duel ste absolvovali so Svidníkom, ktorému na jar nejde karta...

„Povedal by som to asi takto, mnohí nás pred časom odpisovali a nerátali s tým, že sa pozviechame. Preto nám to i trošku pomohlo, lebo Snina aj Svidník nemuseli byť takí koncentrovaní proti nám. To sa aj potvrdilo.“

Prvý polčas vám vyšiel ako z veľkej knihy?

„Zahrali sme veľmi dobre, dali sme tri pekné góly. Lenže potom som možno i ja urobil chybu, zrejme som podľahol eufórii a po prvom polčase som urobil striedania, čo sa ukázalo ako neprezieravý ťah. Mužstvo bolo uspokojené a striedajúci nezabrali tak, ako som čakal. Napriek komplikáciám a zníženiu náskoku na rozdiel gólu som  sa o výhru neobával, lebo domáci nemali nejaký sústavný tlak, hoci bojovali. Avšak to, že nemali náhradníkov, sa premietlo do úbytku kondície. My sme si ukontrolovali  záver duelu, i keď smerom dopredu sme boli až príliš opatrní.“