V predposlednom kole najvyššej regionálnej súťaže futbalisti Trebišova spečatili postup do II. ligy po víťazstve nad domácimi Veľkými Revišťami. Slavoj mal dva mečbaly, premenil hneď prvý a mohol sa tešiť z vybojovania si miestenky v republikových zápoleniach. Snaha, ktorá sa ukazovala počas celého ročníka, našla odraz v splnení ambícií.

Nechceli ste si nechať oslavy postupu na záverečný súboj pred vlastnými divákmi? -  adresovali sme otázku jednému z členov úspešného kolektívu -  Vladimírovi Kraželovi: „V žiadnom prípade sme nechceli riskovať, ale čím skôr dosiahnuť definitívu. Koniec koncov takto sa môžeme dva razy radovať aj v predposlednom aj poslednom vystúpení, takýto úspech si to predsa zaslúži. Však  postup sa nerodí každý deň,“ odpovedal dobre naladený borec, ktorý si vo svojej kariére už užil podobné radostné udalosti. „Vlani to bolo s Krásnou, ale, žiaľ, klub sa neprihlásil do súťaže a pred pár rokmi pri reorganizácii to bolo s Rešicou,“ zaspomínal si na dôležité míľniky futbalista, ktorý by rád zostal v Zemplíne a po niekoľkoročnej pauze si znovu oproboval druhú najvyššiu súťaž (predtým v nej účinkoval ako hráč Moldavy).

Hovorí sa, že posledný krok býva najťažší a to zažili na vlastnej koži aj Trebišovčania uplynulý víkend. Hoci do V. Revíšť pricestovali ako favorit, museli to potvrdiť výsledkom. „Cítili sme väčšiu nervozitu ako pred inými zápasmi, napätie bolo značné, nechceli sme si to nechať na záverečný duel doma. Ešte dobre, že sme čoskoro strelili vedúci gól, potom napätie opadlo a hrali sme si svoju hru. Domnievam sa, že sme boli lepší, hoci súper bol nepríjemný, snaživý, behavý. Lenže my sme uplatnili naše skúsenosti a kvalitu a dokázali sme, že zaslúžene sme obsadili prvú priečku v tretej lige a boli sme najlepším tímom v zápoleniach.“

Podľa V. Kražela celý ročník sa niesol v znamení dosahovania úspešných výsledkov. „Podľa mňa na jar sme boli ešte silnejší, naše výkony gradovali, išli sme výkonnostne stále hore. Hoci v záverečnej fáze sezóny to bolo skôr už o psychike než futbalovej kvalite. Všetci súperi sa na nás pripravovali s väčším zanietením, každý nás chcel poraziť. O to náročnejšie to bolo pre nás, museli sme útočiť do plných a museli sme čeliť vyburcovaným rivalom. Bolo to zložité aj na psychiku, ale ukázala sa naša dominantnosť, odolnosť. Ťažili sme tiež z toho, že v našich radoch sú skúsení, zrelí jednotlivci a s prehľadom sme si uhrali potrebné body.“ Pravdaže, nedá sa čakať, že tím prejde ročníkom bez zakolísania. Vyskytli sa niektoré výsledkovo nie najvydarenejšie zápasy v jeseni i na jar, ale bolo ich minimum. „Zlomový bol pre nás duel s Vyšným Opátskym, ktorý sme tesne vyhrali. Vtedy sme bodovo odskočili a utvrdili sme sa v tom, že máme na postup. Tento tím nás naháňal až do konca, zaslúži si obdiv, lebo predvádzal ľúbivý a technický futbal. Poznám niektorých hráčov, ich prednosti. Avšak pre súťaž bolo dobré, že mala napätie až do konca. Museli sme byť v strehu až do finišu.„  V čom bola sila Trebišova? „Herne aj kondične sme dominovali, neraz sme súperov ubehali, taktiež takticky sme boli na výške, venovali sme tejto oblasti dostatok času, sledovali sme súperov na videách. Počínali sme si v každej oblasti profesionálnejšie a okrem toho mnohí z kádra mali skúsenosti z vyšších súťaží a tento kapitál zúročili v dianí. V druhej lige to bude iste náročnejšie, sme však plní očakávania aj patričného elánu,“ dodal V. Kražel.