Od výprasku, ktorý uštedrili Veľkým Revištiam, rezerve Tatrana Prešov v najvyššej regionálnej futbalovej súťaži, prestala ísť karta. V ostatných troch vystúpeniach prehrala a hoci naposledy si dala pozor a nedostala tri góly ako predtým v Stropkove či Sabinove, predsa na rožňavskom ihrisku zaknihovala tesnú porážku. Mimochodom, v aktuálnom ročníku sa už viackrát zelenobieli museli zmieriť s neúspechom rozdielom gólu. Aj v tomto ukazovateli treba hľadať menšiu hernú zrelosť viacerých jednotlivcov a nedostatočnú taktickú vyspelosť.

Hoci zloženie béčka Šarišanov sa podchvíľou mení, čo nie je nič mimoriadne, predsa v ostatnom čase zaujalo, že v zostave sa ukazuje Dominik Jacko. Tento hráč v zime odišiel z Tatrana preč. Najprv to skúšal v Spišskej Novej Vsi, no napokon zakotvil na hosťovaní v Bardejove. „Bol som tam spokojný, v Partizáne sa mi veľmi páčilo a aj s mojimi výkonmi bol klub spokojný, len škoda, že ma postihlo vážne zranenie a musel som sa podrobiť operácii. Druhá strana aj mala záujem o to, aby som tam prestúpil na dlhšie, ale zdravotné komplikácie mi to prekazili. Naťahovalo sa to a nakoniec nedoriešilo. Myslím si, že nebyť operácie, tak  by som zostal bardejovským hráčom,“ rozhovoril sa  D. Jacko. Objasnil, že úraz menisku a následný chirurgický zákrok v máji mal dve etapy. Už v jeho prvom súťažnom  stretnutí so Zvolenom išiel do sklzu, ale noha zostala zaseknutá, v neprirodzenej polohe. „Vykĺbil som si jabĺčko a netrénoval som dva týždne. Vtedy sa meniskus zrejme načal, bol poškodený a neskôr na tréningu bez nejakého vonkajšieho zavinenia z ničoho nič sa mi roztrieštil.“ Po operácii hrozilo, že bude musieť absolvovať ešte jeden zákrok, lebo mal i poškodenú chrupavku. Lenže najprv bolo treba vyčkať, kým sa zahojí meniskus. Indikátorom mala byť bolesť pri záťaži. Našťastie po náročných cvičeniach s fyzioterapeutom a užívaní podporných prostriedkov na rast chrupavky  nebolo nutné, aby skončil znovu v nemocnici. „Niekoľko týždňov som bol futbalovo mimo, potom som sa pustil do postupného tréningu a zaťažovania organizmu napríklad na bicykli. Pravidelnými cvičeniami som sa dostal do primeranej kondície natoľko, aby som už v predminulom kole mohol nastúpiť.“

Pravdaže, bol rád, že po dlhej pauze sa znovu objavil na trávniku, lebo ako priznal, nikoho nebaví len trénovať a nehrať. Vyzerá to tak, že Domino zostane v aktuálnom klube až do vypršania zmluvy, ktorá je termínovaná do leta budúceho roku. Zaujímalo nás, ako videl ostatné dve stretnutia. „V Rožňave sme boli technickejší, kombinačne vyspelejší, futbalovejší, mali sme loptu podstatne viac pod kontrolou. Domácich sme tlačili, no dostávali sme sa iba po šestnástku, ale do vážnejšej šance sme sa nedostali. Súper sa spoliehal na nakopávané lopty a brejky. Uzemnil nás rýchly gól, ktorý sme inkasovali, ten rozhodol o osude duelu. V druhom polčase mal možnosť Mojo Trebuňák, potom zase zakončoval mimo brány Hector Tubonemi. Navyše pár minút pred koncom  nám nebol uznaný podľa nás regulárny gól. Hostitelia mali tiež nejaké možnosti, lebo sa objavili v brejkoch, keďže sme hrali otvorene, útočne, ale neboli to žiadne tutovky. “ Nuž, darmo výkony rezervy mnohí rivali chvália,  predsa body neraz odplávajú. Aj tentoraz tomu tak bolo. Predtým v Stropkove po vyrovnanom prvom polčase to bolo podobné čo do kombinačnej kvality. „Po zmene strán sa hralo hore-dolu, ani my ani súper nepodržal loptu vpredu, no šance sa nevyskytovali. Všetko nasvedčovalo tomu, že to bude remíza a vedelo sa, že kto dá prípadne gól, vyhrá. Tak aj bolo, domáci sa ujali vedenia tesne pred koncom. My sme vrhli všetky sily do ofenzívy a vzápätí sme znovu pykali, hoci podľa mňa zásahu predchádzal jasný faul pro1tihráča,“ dodal D. Jacko, ktorý by sa  rád dostal do takej formy, aby upútal aj trénera. áčka Miroslava Janteka.