Matúš Digoň, naposledy hráč Vranova, bol v uplynulých rokoch výraznou osobnosťou treťoligových trávnikov. Niet  div, že sa to premietlo aj do jeho nominácií Jedenástky VsFZ. Nič však netrvá večne a tento skúsený borec sa rozhodol pre vyššiu súťaž, čo bolo celkom pochopiteľné. Stal sa hráčom Trebišova a od toho sa odvíjal náš dialóg.

Ako sa zrodila vaša zmena dresu?

„Nebolo to spôsobené nejakým dlhým premýšľaním, prišlo to znenazdajky.“

Určite ste mali aj tentoraz rad ponúk...

„Tak ako v minulom období, aj v tomto roku prišli niektoré výzvy na účinkovanie v iných tímoch. Bolo ich naozaj dosť, hlavne z tretej ligy to boli konkrétne debaty, išlo o dobré ponuky a nejaké náznaky sa vyskytli aj z druhej ligy. Lenže rozhodol som sa pre Trebišov, lebo poznám trénera Ondreja Desiatnika. Bol to rozhodujúci fakt pri uvažovaní.“

Opustili ste rady MFK okamžite po tom, čo nový kouč prišiel do Slavoja?

„Nie, ja som ešte trénoval nejaký čas s Vranovom a potom som prikývol.“

Predtým mal Slavoj o vaše služby záujem?

„Minimálne tri roky som bol s tunajšími funkcionármi v kontakte. Každý polrok mi niekto odtiaľ volal, ale stále som to odmietal. Hlavne preto, že tréningy boli predpoludním, časový rozvrh bol nastavený inak, na profesionálnej úrovni a to mi nevyhovovalo kvôli pracovným povinnostiam. Robotu predsa nenechám kvôli futbalu... Navyše vo Vranove som bol spokojný. Teraz však časove stíham prísť na tréning popoludní.“

Po mnohých sezónach si teda okúsite znovu druhú ligu...

„Už naozaj dávno som nehral v tejto súťaži, o to viac sa teším.“

Rozdiel je však aj v tom, že kým vo vranovskom drese ste bojovali na špici tabuľky, k čomu ste výrazne prispievali svojou hrou i produktivitou v koncovke, tak  Trebišov mal starosti so záchranou. Čo vy na to?

„Náročné je hrať hore aj dolu, s tým som do toho išiel, ale nikto negarantuje, či mužstvo bude hrať o špicu alebo o udržanie sa. Uvidíme, ako sa vyvinie situácia v Slavoji. Tréner skladá nové mužstvo a nič nie je vylúčené, ani to, že vyskočíme hore.“

Aj nútená pauza prispela k vášmu rozhodnutiu?

„Ani nie. Už som možno potreboval nejakú zmenu a takto som to cítil, keď prišla možnosť zahrať si inde. Však aj Vranovčanom som povedal, že je to vzhľadom na vek možno moja posledná šanca zahrať si republikovú súťaž. Chcem to skúsiť a uvidím, či to pôjde.“