Štvrtoligisti Záhradného patria k tým celkom, čo v jeseni prispievali ku kvalite zápolení výrazným dielom. Tento klub bol navyknutý v ostatných rokoch pohybovať sa v popredí pelotónu, v minulom ročníku skončil tesne druhý za postupujúcimi Šarišskými Michaľanmi. Preto aktuálne umiestnenie nabáda k otázke, či je uspokojivé, podáva obraz o sile tímu alebo ide o o čiastočný ústup z pozícií.

„Dá sa na to pozerať z rôznych uhlov. Vzhľadom na značnú obmenu kádra v lete by som to považoval za úspech. Sklamaním je, že nám nevyšli niektoré zápasy. Ide však o skutočný odraz kvality kádra a istý ústup z pozícií,“ podotkol tréner Marián Merkovský, ktorý je pri kormidle siedmy rok a naznačil, že tento kolektív bol predtým stále najhoršie na druhej pozícii. „V lete spočiatku som nebol pár dní pri tíme, lebo som chcel zmeniť pôsobisko. Po návrate som však nevedel, ako to bude vyzerať a s kým budeme hrať. Takže vzhľadom na túto skutočnosť bolo účinkovanie úspešné.“ K jeho zamýšľanému letnému odchodu pripomenul len toľko, že mužstvo potrebovalo impulz, ale nakoniec sa rozhodol nenechať funkcionárov v „štichu“ po masívnom odleve hráčov.

Nuž, súpiska ŠK sa pred sezónou poriadne preriedila. Odišli M. a R. Krajňákovci, Varga, Potocký, Djokič (ten sa po pár kolách vrátil späť). Navyše sa zranil Luterančík a Pankuch bol na študijnom pobyte. Rozsypala sa kostra tímu a mužstvo sa dávalo za pochodu dokopy. „Preto aj výsledky boli sprvoti ako na hojdačke. Lenže ustáli sme to a hoci sme druhý rok vo štvrtej lige, čo býva najhoršie obdobie pre nováčika, predsa sme to dajako ukočírovali.“ Nebyť kratšieho úseku v úvodných kolách, keď Záhradné po sebe prehralo doma s Gerlachovom, remizovalo s Kračúnovcami a prehralo v Humennom, mohlo byť na tom podstatne lepšie. „Išlo o začiatok súťaže, prišlo veľa nových hráčov, ktorí neboli navyknutí na taký tréningový proces, aký u nás fungoval a menšia trénovanosť sa prejavila vo výsledkoch. Navyše sme mali kvalitných súperov, ktorí nás zaskočili. Navyše treba brať do úvahy, že Šingár dva roky netrénoval kvôli zraneniam, Cigán zase vysedával v Humennom na lavičke a potom sa zranil. Preto sme neraz zostavu látali.“ M. Merkovského mrzela remíza s Kračúnovcami, keď domácich opustila strelecká šťastena a tiež prehra s Gerlachovom. „Možno keby sme tento duel hrali v desiatom kole, bolo by to iné. Taký je však futbal. Nám neuznal rozhodca gól a inkasovali sme po jedinej strele na našu bránu. Lenže boli sme bezzubí a preto sme pykali.“ Naopak, top výkonom bol zápas so Spišským Podhradím. „Vtedy sme zúročili už to, čo sme mali natrénované.“

A aké sú vyhliadky pred jarou? „Nevedno, čo sa udeje pred štartom odvetnej časti. Isté je, že nie sme pod tlakom z boja o prvenstvo, hráme o radosť, potešenie. Je preto jedno, či skončíme tretí alebo ôsmi, no futbalom sa chceme baviť, užívať si ho. Rozhodne však nebudeme nastupovať na ihrisko s vedomím, že nám je jedno, ako duel dopadne. Som typ trénera, čo chce stále vyhrávať a aj hráči sú tak stavaní, neradi prehrávajú. Na druhej strane nebudem bazírovať na konkrétnom umiestnení, hoci vnútorne by som nebol rád, keby sme ustupovali z pozícií. Súťaž bude iste na jar zaujímavá a nebolo by dobré, keby o postupujúcom bolo skoro rozhodnuté,“ dodal kormidelník Záhradného.