Jej vášňou je móda a vonné sviečky.
PARÍŽ. Profesionálny tenis je ako horská dráha. Podobnými slovami opísala Donna Vekičová aj svoju kariéru. Chorvátska tenistka bude súperkou Anny Karolíny Schmiedlovej v semifinále olympijského turnaja v Paríži.
V septembri 2012 mala 16 rokov a po prvý raz v kariére hrala v hlavnej súťaži na turnaji WTA.
V uzbeckom Taškente si pripísala premiérové víťazstvo na hlavnom ženskom okruhu, keď v 1. kole zdolala slovenskú tenistku Magdalénu Rybárikovú. Na turnaji došla až do finále, v ktorom podľahla Rumunke Beguovej.
Vekičová mala parádny štart do veľkého tenisu. Vždy hrala veľmi rýchlo a tvrdo a mnohí jej predpovedali veľkú kariéru. Pri pohľade na čísla ju inak hodnotiť ani nemôžeme - 13-krát sa dostala do finále turnaja WTA, získala štyri tituly. Je špecialistka na rýchle povrchy, tri tituly získala na tvrdom povrchu a jeden na tráve.
Mimochodom, zdá sa, že pri každom veľkom míľniku jej kariéry je slovenský podtón – prvý titul dosiahla 18-ročná po finálovej výhre nad Dominikou Cibulkovou v apríli 2014 v Kuala Lumpur v Malajzii.
Úspechy na grandslamových turnajoch sa jej dlho vyhýbali. V roku 2018 zaujala 4. kolom vo Wimbledone, o rok neskôr pridala štvrťfinále na US Open. Na ďalšie však čakala až takmer štyri roky, keď ho zopakovala na Australian Open.
Vrchol prišiel len nedávno. Na obľúbenej tráve vo Wimbledone sa dostala medzi štyri najlepšie. A vôbec nebola ďaleko od finále, pretože nad zázrakom tohtoročnej sezóny, Taliankou Jasmine Paolinovou, viedla v rozhodujúcom treťom sete 3:1, no zápas prehrala v tajbrejku.
Nič z tohto by ste však teraz nečítali, keby Vekičová ukončila kariéru. „Dvakrát som si povedala, že končím,“ citoval portál sportskeeda.com slová 28-ročnej Chorvátky, ktorá v minulosti tvorila pár s trojnásobných grandslamovým šampiónom Stanom Wawrinkom.
To bolo v roku 2021, keď musela ísť po Australian Open na operáciu pravého kolena. „Mala som pochybnosti, pretože som nebola fit.
Môj pohyb na dvorci mal ďaleko od ideálu. Neverila som, že koleno vydrží a ani vo vlastné schopnosti,“ priznávala Vekičová, ktorá dokonca vypadla z elitnej stovky svetového rebríčka.
Tri mesiace po operácii však nestrávila nečinnosťou. Všetci v jej okolí vedeli o jej vášni pre vône a sviečky, a keď jej kondičný tréner Zlatko Novkovič povedal, že by mala vytvoriť vlastnú značku, zareagovala: „Prečo nie?“
Založila značku DNNA a o rok neskôr uviedla na trh päť špeciálnych vôní – mango/vanilka, jantár/CBD, divoká mäta/mimóza, bergamot/pačuli a šampanské/jahody, ako poctu obľúbenému Wimbledonu.
Bola to luxusná kolekcia, sviečky boli zo stopercentného včelieho vosku z chorvátskej prírodnej rezervácie Kopački a posadené v ručne vyrobených sklenených nádobách zo slávnej manufaktúry Murano v Benátkach. Časť z predaja venovala na zachovanie včelárstva v rodnom Chorvátsku.
Vekičovej veľkou vášňou je móda. Na hráčskych party počas turnajov vždy zaujme a aj na kurtoch sa oblieka do vlastných modelov.
Paradoxne, možno práve tomu, že sa neľutovala a nemyslela len na úspechy na dvorcoch, sa jej opäť začalo dariť. „Vyhrala som turnaj v Courmayeuri a dobre som zahrala aj o rok v San Diegu,“ potvrdzuje teóriu o horskej dráhe tenistka, ktorá priznáva, že je extrémne súťaživá.
Lenže pozitívnu vlnu znovu vystriedala negatívna. V roku 2022 sa trápila so zraneným chodidlom a problémami s nohou. Na tohtoročnom Wimbledone Vekičová dokonca priznala, že pred Roland Garros to chcela opäť vzdať. Nemala energiu a nechcelo sa jej ani trénovať.
„No, a teraz som v semifinále Wimbledonu. Nielen v tenise, ale aj v živote sa môžu veci veľmi rýchlo zmeniť,“ hovorila len druhá Chorvátka, ktorá si zahrá v semifinále olympijského turnaja.
V Paríži napodobnila legendárneho Gorana Ivaniševiča, ktorý sa dostal medzi najlepších štyroch na antuke v Barcelone v roku 1992. Do finále ho nepustil neskorší prekvapujúci víťaz Švajčiar Marc Rosset.
V Paríži ju v napínavom trojhodinovom štvrťfinále proti Ukrajinke Marte Kosťukovej povzbudzovala aj bývalá chorvátska prezidentka Kolinda Grabarová Kitarovičová.
„Keď mi v jednom momente po druhom sete povedala, že je so mnou celé Chorvátsko, takmer mi do očí vybehli slzy,“ hovorila Vekičová po zápase pre Sportske Novosti.
Aj štvrťfinále bolo ako na horskej dráhe, najprv suverénne viedla Chorvátka, potom si nechala ošetriť boľavú nohu a opraty zápasu prevzala snaživá Ukrajinka. Tretí set ponúkol obrovskú drámu. Za stavu 5:4 mala Vekičová pri vlastnom podaní prvý mečbal. No dala dvojchybu.
„Na normálnych turnajoch sa mi to nikdy nestáva, ale teraz som hrala za Chorvátsko. Bola som strašne nervózna. Aj pred zápasom. Z nervozity som dokonca vracala,“ priznala sa Vekičová.
Napokon bola hrdinka. V tajbrejku prehráva 0:4, za stavu 5:6 odvrátila mečbal famóznym returnom a až za stavu 9:8 premenila štvrtú možnosť na ukončenie duelu.
O finále si zahrá proti Slovenke Schmiedlovej. „Neviem, ako sa dám dokopy. Ale musím ten zápas vyhrať a potom už môžem aj zomrieť,“ povedala Vekičová chorvátskym novinárom.
V jedinom vzájomnom zápase medzi dospelými zdolala Dokičová Schmiedlovú v roku 2018 na turnaji v Luxembourgu v 1. kole 6:0 a 6:1.
Fun fact na záver: Vo finále kvalifikácie na turnaji v Taškente v roku 2012 zdolala istú Monicu Puigovú z Portorika. Vtedy to bola až 161. hráčka sveta.
Ale o štyri roky neskôr šokovala celý svet, keď na olympijských hrách v Rio de Janeiru získala zlatú medailu vo dvojhre.
Šancu na ňu má teraz aj Chorvátka.
