Utorok, 26. január, 2021Meniny má Tamara

Sokoľany sú stále bez straty

Siedme víťazstvo. V Čečejovciach si Sokoľany udržali aj čisté konto. (Autor: Rudolf Rondzik)
Rudolf Rondzik|Publikované 18. sep 2016 o 22:00

V siedmom kole 5. ligy vyhrali na ihrisku Čečejoviec.

ČEČEJOVCE. Jedným z ťahákov 7. kola piatej ligy košicko-gemerskej skupiny bol súboj šiestych Čečejoviec s lídrom súťaže zo Sokolian (0:2).

Rozbehnutá Tatra Sokoľany nezaváhala ani v siedmom zápase v rade a zaslúžene si odniesla tri body.

„Na túto súťaž máme výborne vyskladaný tím a s pribúdajúcimi víťazstvami sa aj v chlapcoch prebúdza inštinkt dravca. Chcú zdolávať svojich protivníkov, nehľadiac na miesto. Či doma, alebo vonku, našim lajtmotívom je uspieť naplno,“ chválil svojich zverencov ich kouč Vladimír Chovaník.

Pred určitými nedostatkami si však nezakrýval oči.

„Spočiatku sme nehrali to, k čomu chceme smerovať. Od svojho mužstva očakávam aktívnu hru od začiatku, no my sme sa akoby chceli presvedčiť, čo domáci dokážu. Počas prestávky sme si veci ujasnili a za tromi bodmi sme kráčali pevným krokom. Udržiavali sme hru vysoko od našej brány, súpera sme takmer k ničomu nepustili a získali sme vedenie po využití chyby v zad-ných radoch Čečejoviec. Súperovi hráči sa síce snažili, našu defenzívu ale neprekonali, a tak sa môžeme nerušene pripravovať na ďalšie zápasy. Pred nami je ešte dlhá cesta, avšak cieľ i ambície máme vysoké, preto si nemôžeme dovoliť poľaviť. Vedenie klubu a obce spolu so sponzorom sa nám snažia vytvoriť maximálne podmienky, takže je na nás, aby sme zúročili to, čo máme natrénované.“

Futbal si žiada obetu

Ján Bilička na opačnej lavičke už takou spokojnosťou žiariť nemohol.

„Podľahli sme lepšiemu kolektívu, ktorý využil obidve ponúknuté šance, zatiaľ čo my sme si vytvorili iba zhruba tri polopríležitosti. Z nich sme neprofitovali a to nemohlo na lídra stačiť. To ale nie je hlavný kameň úrazu. Skôr mi ide o to, že i piata liga si už vyžaduje viac od každého. Ak sa nechceme zosunúť až do suterénu súťaže, musíme zo seba dať viac. Chápem, že chlapci si musia v prvom rade ustrážiť zamestnanie a futbal nasleduje až potom. Ale je nemysliteľné, aby pred prvým zápasom boli na tréningu dvaja. Možno účasť v prvej triede by takému prístupu postačovala. Lebo chlapci futbal chcú hrať, ale aby boli aj úspešní, nato treba čosi aj obetovať. Ľudí v hľadisku nezaujíma, kto dokedy robil, ani iné problémy, oni sa chcú tešiť z gólov a víťazstiev. Lenže tie samé od seba neprídu. Ak sa v tom nezorientujeme, tak ani postupný zosun v tabuľke nezastavíme,“ neskrýval určité sklamanie Ján Bilička, ktorý prijal ponuku pomôcť klubu, ale nepociťuje spätnú väzbu v prístupe zainteresovaných.

Autor: Rudolf Rondzik

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.