Zo zlatých medailí sa na nedávno skončených MS do 20 rokov tešili Švédi, striebro brali Česi a bronz Kanaďania. Slovensko v základnej skupine vyhralo s Nemeckom, o gól prehralo postupne so Švédskom, USA a Švajčiarskom.
Napriek štvrťfinálovému debaklu 1:7 s Kanadou náš výber na šampionáte ukázal pozitíva, na ktorých sa dá stavať do budúcna.
Práve na tie sa pozrieme v tomto článku a po nich tiež na to, čo je potrebné do budúcna zlepšiť.
Až 18 hráčov pre ďalší rok
Do všetkých päť zápasov Slovenska na turnaji nastúpili len štyria hráči z nosného ročníka 2006 – Adam Beluško, Andrej Fabuš, Tomáš Pobežal a Tobias Pitka.
Do spomínaného ročníka patril aj brankár Alan Lenďák a ďalší dvaja hráči, ktorí sa dostali do zostavy len v niektorých zápasoch (Liščinský a Gašo).
Slovenský ročník 2006 patrí medzi jeden z najslabších, z toho dôvodu musel tréner siahnuť až po 18 hráčov z nižších ročníkov, ktorí môžu na šampionáte štartovať aj o rok.
Mali sme najmladší tím na turnaji, v podstate sme nastupovali s výberom do 19 rokov, v tomto kontexte 8. miesto nevyzerá až tak hrozivo.
So slabým ročníkom sme nevybuchli
Ročník 2006 je odborníkmi považovaný za náš najslabší od ročníka 2000. Pamätáte si, keď hral na MSJ ročník 2000? Vtedy sme v základnej skupine prehrali 1:8 s Fínskom, 2:7 so Švajčiarskom a 2:6 so Švédskom.
Do štvrťfinále sme postúpili po utrápenej výhre 3:1 s Kazachstanom, pričom ešte v 57. minúte bol stav 1:1. Na strely to bolo 24:23, vôbec sme v zápase nedominovali, hoci Kazachstan sa v tom roku napokon v elitnej kategórii nezachránil.
Teraz sme mali zásluhou silného mladšieho ročníka 2007, ktorý ročník 2006 doplnil, v kádri 3 draftovaných hráčov a zároveň pár zaujímavých kandidátov pre najbližší draft. Z tohto pohľadu mal tím blízko k slovenskému mužstvu, ktoré hralo na MS do 20 rokov v roku 2022.
Vtedy sme v základnej skupine chytili 2 debakle (1:11 s Kanadou a 3:9 s Fínskom), pričom do štvrťfinále sme nepostúpili a skončili až na 9. mieste.
Keď sa na naše tohtoročné umiestnenie pozrieme čisto z realistického pohľadu, síce sme hladko vypadli už vo štvrťfinále, no konečné umiestnenie zodpovedá kvalite ročníka.
V tejto súvislosti treba spomenúť, že v príprave tesne pred turnajom sme porazili Lotyšov 3:1 a s Čechmi prehrali až po predĺžení, keď sme to riskli s hrou bez brankára.
Na turnaji sme vyslovene nezvládli len zápas s Kanadou, v ostatných sme boli v hre do poslednej sekundy, čo sa pri tomto ročníku rozhodne neočakávalo.
Citeľná túžba po víťazstve
Proti Švédsku, USA a Švajčiarsku sme v závere hrali vabank bez brankára. Sumárne sme v tejto situácii odohrali 7 minút a 44 sekúnd, pričom sme ani raz neinkasovali a dvakrát skórovali (proti USA a Švajčiarsku).
Povedzme si úprimne, pri našich reprezentačných výberoch nebýva zvykom zvládanie takýchto situácií. Vrátane tých, keď súpera doťahujeme.
Tentoraz sa naši nevzdávali ani za stavu 0:2, čo vyvrcholilo gólom na 2:2 v 51. minúte proti Švédom. So Švajčiarmi znížili z 0:3 na 2:3, zápas za nepriaznivého stavu nechceli dohrať, ale vyhrať.
Keď proti nám odvolali brankára Nemci, stačilo 9 sekúnd, aby sme ďalším gólom víťazstvo poistili. Tento výber preukazoval túžbu po víťazstve, bohužiaľ nie vždy bola na jeho strane kvalita, aby zápas zvrátil vo svoj prospech.
To by sa na budúci rok mohlo zmeniť, keďže už bude patriť k tým najskúsenejším.
Očividné taktické zlepšenie
Po predchádzajúcom šampionáte skončil na striedačke tréner Ivan Feneš a bol na to dôvod. Na minuloročnom turnaji sme využili len 4 z 20 presiloviek, pričom sme v našej početnej výhode až trikrát inkasovali.
Hlavným dôvodom bol iba jeden variant presilovky, ktorý sme hrali cez drop pass, čo naši súperi prečítali. To vyvrcholilo v zápase s Kazachstanom, ktorý gólmi v 57. a 60. minúte vyrovnal duel počas našej päťminútovej presilovky.
Podobné zlyhania sme pod trénerom Petrom Frühaufom tentoraz nevideli, navyše kľúčový zápas proti Nemecku sme práve zásluhou presiloviek vyhrali. Tie nás držali v hre aj proti USA. V tejto hernej činnosti bolo zlepšenie vidieť najvýraznejšie.
Hráčov vedel namotivovať, na striedačke ich neustále burcoval a nebál sa riskovať odvolaním brankára. Na tím mal očividne pozitívny vplyv, ukázal dávku sebareflexie a tiež počas rozhovorov na rozdiel od svojho predchodcu nezhadzoval vlastných hráčov.
Na čom popracovať do budúcna?
Hoci sme so silnými súpermi dokázali hrať vyrovnanú partiu, na konci dňa sa počítajú len výhry a body. Vyššie spomenuté pozitíva tešia, no jednoznačne sa tým nemôžeme uspokojiť a treba pracovať na zlepšení nedostatkov, čo si uvedomuje aj sám tréner.
,,Chceme víťaziť aj so silnými súpermi. Povedal som to aj hráčom. Oni už prišli na to, ako hrať vyrovnanú partiu s veľkými súpermi. Teraz už musia iba doladiť detaily a naučiť sa doviesť také zápasy do víťazného konca,“ zhodnotil Frühauf po turnaji.
Štatisticky boli najväčším mínusom našich vystúpení druhé tretiny. V nich sme takmer s každým súperom prehrali, jedinou výnimkou boli Nemci, ale aj s nimi sme sa počas prostrednej tretiny trápili a boli sme výrazne prestrieľaní v pomere 7:15.
Taktiež podľa kurzov stávkových kancelárií sme mali reálnu šancu bodovať iba s Nemeckom a Švajčiarskom, takže sme mohli trocha kalkulovať a pripraviť sa najmä na týchto dvoch súperov. Proti Švajčiarom sme totiž neboli koncentrovaní tak ako proti Švédsku či USA.
Naši si zjavne dostatočne neuvedomovali dôležitosť zápasu, inak len ťažko vysvetliť ľahkovážny faul za 2+2 minúty, ktorý nás stál zápas. Navyše ďalší náš hráč o pár minút neskôr spravil podobný faul.
Kvôli tejto prehre sme obsadili v základnej skupine 4. pozíciu, čo znamenalo Kanadu vo štvrťfinále a tiež si tým hráči zabezpečili mimoriadne náročnú skupinu pre budúci rok.
V nej narazíme na Švédsko, Fínsko, USA a Nemecko, pričom nemecký ročník 2007 je jeden z ich silnejších a na MS do 18 rokov s ním po výhre nad Českom a Švajčiarskom postúpili do štvrťfinále.
