Keď otec navždy zmizol, mama predala šaty a šperky. Brankár cíti, že doma nie je vítaný

Pred dvoma rokmi zasa reagoval na kritiku svojich výkonov na MS vetou, že cíti väčšiu podporu od švajčiarskych než od lotyšských priaznivcov. Merzlikins totiž hokejovo vyrastal v Lugane.

„Netvrdím, že ma musíte len chváliť. Môžete ma aj kritizovať, páči sa mi to. Poznáte ma, viete, akú mám povahu. Niekedy poviem nesprávne veci, ale toto prekročilo hranice.

Keď som sa vracal domov, cítil som, že tu nie som vítaný. Na letisku som kráčal so sklonenou hlavou, aby ma ľudia nespoznali. Netušil som, či ma niekto neudrie alebo mi niečo škaredé povie. Nechcem sa s niekým hádať na ulici. Chcel som len prísť domov a objať rodinu,“ vravel 30-ročný brankár.

Otca zrejme zavraždili

Merzlikins má zaujímavý životný príbeh. Od troch rokov rokov vyrastali Elvis aj jeho starší brat Renars len s mamou. Ich otec Vjačeslav Merzlikin bol podnikateľ s nábytkom.

„V tých časoch bolo podnikateľské prostredie v Lotyšsku dosť nebezpečné. V auguste 1998 sa nevrátil zo stretnutia. Podľa vyšetrovania ho s najväčšou pravdepodobnosťou zavraždili. Jeho telo hľadali v lese, no bez úspechu,“ rozprávala pre magazín Jauns mama brankára Sandra Vanaga-Mackina.

Polícia vyhlásila Vjačeslava Merzlikina oficiálne za nezvestného. Prvé roky mama Elvisovi klamala, že jeho otec pracuje v Moskve. Až desať rokov od chvíle, čo zmizol, mu povedala, že už sa nevráti.

„Keď boli chlapci malí, prvý rok bol pre nás veľmi ťažký. Všetci priatelia a známi sa od nás odvrátili, nevedela som si nájsť prácu. Kým prebiehalo vyšetrovanie, nemohla som dostať odškodné pre pozostalých.

Predtým som pracovala v exkluzívnom obchode s oblečením a nosila som šaty z tohto obchodu. Keď Slava zmizol, predala som ich. Predala som aj diamanty, ktoré mi Slava daroval. Musela som zabezpečiť rodinu,“ dodala bývalá moderná gymnastka.

Pomohol mu slovenský tréner

Životný osud ju neskôr aj s chlapcami zavial do Švajčiarska, kde Merzlikins začal s hokejom. Po návrate do Lotyšska pokračoval v hokejovej škole Sergejsa Žoltoksa. Nebol však spokojný s tým, koľko dostáva priestoru, podľa mamy strácal sebavedomie a dokonca chcel s hokejom skončiť.

Sandra Vanaga-Mackina obnovila všetky kontakty s Luganom a podarilo sa jej vybaviť, aby sa tam jej syn opäť vrátil. Tvrdí, že to bolo, akoby naskočili do posledného vozňa vlaku.

„Nikdy nezabudnem na radosť a spokojnosť celej rodiny, keď sa Elvis stal už v prvom roku švajčiarskym juniorským vicemajstrom. Najviac vďačím trénerovi brankárov Dušanovi Sidorovi. Bol prvý, kto začal Elviho učiť, trénovať a rozvíjať jeho talent,“ vyzdvihla prínos kremnického rodáka a spolumajiteľa známej brankárskej školy 10D Tendy.