Keď otec navždy zmizol, mama predala šaty a šperky. Brankár cíti, že doma nie je vítaný

Brankár Lotyšska na MS 2024 Elvis Merzlikins. (Autor: SPORTNET/PAVOL GAŠPAR)

Boris Vanya|19. máj 2024 o 12:00

Elvis Merzlikins má zaujímavý životný príbeh.

OSTRAVA. Kľačal na ľade a nechápavo krútil hlavou. Na striedačke už sa chystal jeho náhradník. Elvis Merzlikins dostal od Švédov šesť gólov, z toho štyri v priebehu troch minút v druhej tretine.

Informácie o MS v hokeji 2024 (prehľad)

Lotyšskí novinári vedeli, že po zápase z neho nedostanú ani slovo. Ale prehra so Severanmi a šesť pukov v bránke za to nemohli. Slovenskí hokejisti nastúpia v nedeľu o 20.20 v Ostrave v šiestom zápase na majstrovstvách sveta 2024 proti Lotyšsku.

Päť minút a dosť

Keď Columbus Blue Jackets nepostúpili do play off o Stanleyho pohár, Elvis Merzlikins odcestoval do Lotyšska a 22. apríla sa pripojil k reprezentácii. Potom predstúpil pred novinárov, spustil päťminútový monológ a ukončil ho tým, že už sa s médiami viac baviť nebude.

Dôvodom má byť obraz, ktorý o ňom v Lotyšsku vytvorili a reakcia časti spoločnosti na jeho minulé výroky.

„Poviem vám úprimne, na tento moment som čakal asi mesiac. Som veľmi rád, že som v tíme, stretol som sa s chalanmi, mohli sme sa porozprávať, zavtipkovať.

Netvrdím, že lotyšskí fanúšikovia to prehnali, pretože sú to dobrí fanúšikovia. Ale toto je naposledy, čo sa ospravedlňujem, ak som minulý rok niekoho urazil. Pre mňa, ako pre Lotyša, ktorý vždy prichádza do reprezentácie s najväčšou radosťou, táto situácia nie je normálna,“ vravel rodák z Rigy.

Platí ma klub, nie reprezentácia

Čo sa vlastne stalo? Merzlikins je v Ostrave s lotyšskou reprezentáciou na šiestych majstrovstvách sveta.

Minulý rok sa konal šampionát v Rige a v Tampere, ale Merzlikins sa k lotyšskému tímu nepripojil. Dal prednosť príprave na novú sezónu a jeho výrok, že ho platia v klube a nie v reprezentácii nahneval veľa fanúšikov.

Pred dvoma rokmi zasa reagoval na kritiku svojich výkonov na MS vetou, že cíti väčšiu podporu od švajčiarskych než od lotyšských priaznivcov. Merzlikins totiž hokejovo vyrastal v Lugane.

„Netvrdím, že ma musíte len chváliť. Môžete ma aj kritizovať, páči sa mi to. Poznáte ma, viete, akú mám povahu. Niekedy poviem nesprávne veci, ale toto prekročilo hranice.

Keď som sa vracal domov, cítil som, že tu nie som vítaný. Na letisku som kráčal so sklonenou hlavou, aby ma ľudia nespoznali. Netušil som, či ma niekto neudrie alebo mi niečo škaredé povie. Nechcem sa s niekým hádať na ulici. Chcel som len prísť domov a objať rodinu,“ vravel 30-ročný brankár.

Otca zrejme zavraždili

Merzlikins má zaujímavý životný príbeh. Od troch rokov rokov vyrastali Elvis aj jeho starší brat Renars len s mamou. Ich otec Vjačeslav Merzlikin bol podnikateľ s nábytkom.

„V tých časoch bolo podnikateľské prostredie v Lotyšsku dosť nebezpečné. V auguste 1998 sa nevrátil zo stretnutia. Podľa vyšetrovania ho s najväčšou pravdepodobnosťou zavraždili. Jeho telo hľadali v lese, no bez úspechu,“ rozprávala pre magazín Jauns mama brankára Sandra Vanaga-Mackina.

Polícia vyhlásila Vjačeslava Merzlikina oficiálne za nezvestného. Prvé roky mama Elvisovi klamala, že jeho otec pracuje v Moskve. Až desať rokov od chvíle, čo zmizol, mu povedala, že už sa nevráti.

„Keď boli chlapci malí, prvý rok bol pre nás veľmi ťažký. Všetci priatelia a známi sa od nás odvrátili, nevedela som si nájsť prácu. Kým prebiehalo vyšetrovanie, nemohla som dostať odškodné pre pozostalých.

Predtým som pracovala v exkluzívnom obchode s oblečením a nosila som šaty z tohto obchodu. Keď Slava zmizol, predala som ich. Predala som aj diamanty, ktoré mi Slava daroval. Musela som zabezpečiť rodinu,“ dodala bývalá moderná gymnastka.

Pomohol mu slovenský tréner

Životný osud ju neskôr aj s chlapcami zavial do Švajčiarska, kde Merzlikins začal s hokejom. Po návrate do Lotyšska pokračoval v hokejovej škole Sergejsa Žoltoksa. Nebol však spokojný s tým, koľko dostáva priestoru, podľa mamy strácal sebavedomie a dokonca chcel s hokejom skončiť.

Sandra Vanaga-Mackina obnovila všetky kontakty s Luganom a podarilo sa jej vybaviť, aby sa tam jej syn opäť vrátil. Tvrdí, že to bolo, akoby naskočili do posledného vozňa vlaku.

„Nikdy nezabudnem na radosť a spokojnosť celej rodiny, keď sa Elvis stal už v prvom roku švajčiarskym juniorským vicemajstrom. Najviac vďačím trénerovi brankárov Dušanovi Sidorovi. Bol prvý, kto začal Elviho učiť, trénovať a rozvíjať jeho talent,“ vyzdvihla prínos kremnického rodáka a spolumajiteľa známej brankárskej školy 10D Tendy.