Bude to pomaly päť mesiacov, čo prvoligisti Tatrana Prešo  zaknihovali dosiaľ ostatné víťazstvo.  Bolo to v polovici októbra lanského roka, keď hostili Ružomberok. Odvtedy je však trojbodová méta pre Šarišanov uložená  poriadne  vysoko. Bolo by načase pretrhnúť túto bilanciu a možno práve nastávajúci zápas je na to vhodnou príležitosťou. Zelenobieli sa predstavia totiž práve v Liptove proti rivalovi, ktorého v jeseni pokorili.

Určite napriek známym faktom a tomu, že východniari nevypadnú, psychika zverencov trénera Miroslava Janteka dostáva zabrať. Na jar v troch doterajších vystúpeniach nezabrali žiadne zmeny ani novinky a malou útechou bolo aspoň to, že do tretice Šarišania strelili  prvý tohtoročný súťažný gól. Nuž, práve zakončenie je Achilovou pätou Tatrana a to si najlepšie uvedomuje práve kouč, ktorý sa snaží ukončiť „spánok“ svojho mužstva aj tak, že angažoval ofenzívnu posilu – Mojmíra Trebuňáka z FC VSS Košice. Ten absolvoval debut v minulom zápase na popradskom štadióne proti Trenčanom a veľa nechýbalo, aby sa po pár sekundách zapísal do listiny strelcov a výrazne oslávil svoju premiéru. Lenže jeho hlavička neskončila v trenčianskej bráne. „Ako hráč s útočnými úlohami mám za úlohu ohrozovať svätyňu súpera čo najčastejšie. Škoda, že mi to dnes nevyšlo, hoci príležitosti na to nejaké boli. Najprv som nezvládol hlavičkový pokus po centri. Uzatváral som žrď a videl som, že center nemal takú výšku, aby lopta prišla až ku mne, lenže zrazu to obranca tečoval a kožená sa objavila predo mnou. Reflexívne som to chcel dať na prvú žrď po zemi, ale pár centimetrov chýbalo k tomu, aby to dopadlo lepšie. Tréner mi hovoril, že možno by bolo lepšie umiestniť to do kríža. Potom v druhom polčase som zase dlho spracovával loptu. Smerom dozadu som splnil, myslím si, všetko to, čo odo mňa tréner vyžadoval. Celkove v defenzívnej činnosti sme boli kompaktní, náš výkon mal hlavu i pätu, na ihrisku sme pôsobili dobre, len škoda dvoch chybičiek, za ktoré sme pykali. Taký súper, akým je Trenčín, to dokáže zužitkovať.  Vo finiši duelu sme síce prelomili aj gólovú kliatbu, ale čo z toho, keď rozhodca vzápätí odpískal koniec zápasu,“ rozhovorila sa nová tvár „koňarov.“ Mojo nastúpil na ľavej strane, podľa jeho slov s tým aj rátal, lebo celú kariéru hrá na kraji, sprava alebo zľava. „Je mi to v podstate aj jedno a snažil som sa plniť to, čo odo mňa kouč požadoval.“

Skromný futbalista sa pripojil k tímu už predtým, ale na zápas druhého kola do  Dunajskej Stredy napokon ešte neodcestoval. Je však zaujímavé, že pred časom bol M. Trebuňák už na skusoch v Prešove, ale po pár dňoch sa vrátil domov. Sám vtedy nevedel, na čom je a či sa o jeho služby budú Prešovčania vôbec interesovať. „Pán tréner mi vtedy povedal, že mám ostať v Košiciach, ale zostaneme v kontakte. Bol som teda uzrozumený s tým, že nepôjdem nikam a sústreďoval som sa na pokračovanie činnosti v materskom tíme. Lenže neskôr zo dňa na deň sa situácia zmenila a Tatran ma angažoval.“ Z videnia poznal všetkých terajších spoluhráčov, o čosi viac tých, ktorí boli jeho súpermi v mládežníckych kategóriách (Dzurik, Keresteš, Streňo). „Mužstvo ma dobre prijalo.“ Určite pre nováčika je zložitejšie prísť do tímu, ktoré sa potápa, ale on sa na to tak nepozerá. „Pre mňa je  to v každom prípade výzva, veď ide o najstarší slovenský klub a pre mňa je to i nemalá šanca. Budem preto bojovať za seba i klub, za trénera, za chlapcov, lebo na ihrisku ide o našu česť. Proti Trenčínu som cítil srdce všetkých, charakter, bojovnosť,  túžbu. Chlapcom sa patrí vyjadriť absolutórium, boli sme vyrovnaným súperom, len sme nemali dostatok šťastia,“ dodal borec, ktorý podpísal s Tatranom kontrakt na rok a pol.