Určite podstatne viac než peniažky, ktoré mu vyrubia spoluhráči za vylúčenie, mrzelo Miroslava Petka, hráča Tatrana Prešov, to, že zelenobieli vo finiši boli oslabení a výrazne si tak okresali šance na dosiahnutie aspoň remízy v uplynulom druholigovom zápase na štadióne žilinskej rezervy.

Hosťujúci hráč išiel predčasne pod sprchy pár minút pred koncom. „Škoda môjho vylúčenia, lebo sme sa nadychovali k náporu, dostávali sme Žilinu pod tlak, lenže domáci zostali v početnej prevahe a to už bolo náročné niečo urobiť s výsledkom. Keby sme hrali až do konca kompletní, domnievam sa, že sme mohli niečo ešte s výsledkom urobiť,“ podotkol na margo svojich kariet obranca Šarišanov. Podpichli sme ho, či si spomína na to, kedy bol naposledy vylúčený. Bez toho, aby čo len chvíľu rozmýšľal, odpovedal:  „Myslím si, že to bolo ešte v minulom prvoligovom ročníku na jar doma s Podbrezovou, keď sme prehrali s Horehroncami. A za čo som teraz pykal? Prvá žltá karta bola za oplácanie a druhá po faule. Nezaťahoval som záchrannú brzdu, hoci som si v prvom momente myslel, že som posledný, kto môže zabrániť protihráčovi v prieniku. Lenže keď sme si po stretnutí pozreli video, zistili sme, že za mnou boli ešte dvaja spoluhráči. Takže som to mohol vyriešiť podstatne inak a lepšie pre mňa i mužstvo,“  konštatoval previnilec.

Proti rezerve Žiliny M. Petko hral už aj v minulosti a očakával, že domáci predvedú technický, kombinačný, behavý a rýchly futbal. Tak aj bolo, lenže nebolo to o tom, že by béčko zaskočilo Tatran. Dosiahlo však o gól viac ako naši a to zavážilo. „Hrali sme zo zabezpečenej obrany a spoliehali sme sa na brejky, lebo sme vedeli, že domáci budú nepríjemní. Škoda, že v úvodnej desaťminútovke, keď sme Žilinčanov zatlačili, sme neskórovali. Určite by sa nám zhralo potom inak, lepšie.“ Víťaz do prestávky nemal takmer žiadne možnosti, ale predsa sa ujal vedenia niekoľko minút pred odchodom do šatne. „To naštrbilo naše sebavedomie, hoci sme mali už vtedy možnosti zvrátiť nepriaznivý stav, ale, žiaľ, nezúročili sme ich. Na začiatku druhého polčasu prišiel druhý úder rivala a to sa nám už hralo podstatne inak. Predsa len zmazať dvojgólovú stratu proti takémuto súperovi nie je ľahké.“ A ako videl M. Petko inkasované góly?  „Najprv sme nedostúpili k súperovi v strede ihriska, domáci hráč vystrelil azda z tridsiatich metrov a padlo to tam. Žiaľ, Paťo Lukáč loptu poriadne nevidel, lebo traja naši vystupovali proti strelcovi a tak náš gólman zbadal loptu v poslednom momente. Bol to však dobre umiestnený pokus. Druhý gól bol po tom, čo sme podcenili situáciu. Vytiahli sme sa vysoko a domáci brankár nás jediným nákopom skoro všetkých prekopol a domáci z toho vyťažili poľahky druhý zásah.“  Prešovčania ešte stačili odpovedať zásahom A. Leška. „Po rohovom kope sa odrazená lopta dostala k Maťovi Luberdovi, ktorý ju poslal na zadnú žrď, kde bol Aďo sám a pohodlne skóroval. Škoda, že ďalšie možnosti, ktoré sa črtali, sme už nedokázali zúročiť.“ Nuž, po sérii troch duelov bez prehry prišlo menšie schladenie pre Tatran. „Na rozdiel od iných súperov, s ktorými sme predtým neprehrali, tento celok bol iný, ale i tak sme nepodali až taký zlý výkon, aby sme si zaslúžili porážku.“ Malo útechou je aspoň to, že Tatran sa už pravidelne vie gólovo presadzovať. Bodaj by to vydržalo aj najbližšie proti náročnému súperovi – Komárnu. „Postavenie tohto tímu je prekvapením, ale berieme tento zápas tak ako každý iný. Budeme sa snažiť dobre sa pripraviť naň a obstáť,“ dodal borec, ktorý však zrejme kvôli dištancu na trávniku nebude.