Napínavo sa vyvíjala situácia v najvyššej futbalovej súťaži ohľadom určenia účastníka pre  baráž o udržanie sa a postup medzi elitu.  Čierny Peter napokon pripadol Nitre, ktorá sa popasuje o miestenku v novom ročníku s víťazom druholigových zápolení – Dubnicou. Veľká radosť vytryskla na strednom Slovensku, lebo Pohronie doma v záverečnom zápase zdolalo Senicu a hoci Nitrania prekvapivo porazili Trenčín, predsa to nič nezmenilo na tom, že nováčik si udržal príslušnosť v I. lige. O tom, čo  sprevádzalo skvelý finiš, sme hovorili s jedným členov východniarskej ekipy – Patrikom Jackom.

Boli ste informovaný o priebehu zápasu vášho najväčšieho rivala?

„Ja som mal päť žltých kariet, preto som sedel na tribúne a sledoval aj počínanie si súpera. Pokiaľ viem, tak chlapci neboli informovaní o priebežnom stave. Nebolo by vhodné, aby boli pod väčším tlakom a rozmýšľali ešte viac nad tým, čo musia urobiť. Až na konci zápasu už sa vedelo, že musíme udržať tesné vedenie. Bolo super, že sme to mali vo vlastných rukách a vedeli sme, že pokiaľ vyhráme, je jedno, ako dopadne Nitra.“

Výhra rozdielom triedy zástupcu spod Zobora bola viac než prekvapivá...

„Je to šport, nikdy sa nevie, ako to vo futbale dopadne. Je však zaujímavé i to, že Trenčín, ktorý má určitú kvalitu a v dolnej šestke by ani nemal byť, podľahne takto hladko so súperom, ktorý sa dlhý čas trápi. Na druhej strane Trenčania hrali s obranou, ktorá nastúpila v tomto zložení po prvý raz a možno sa niektorí hráči šetrili na play off. Určite výsledok to bol zaujímavý, ale senzácia by sa z toho nemala robiť.“

Rozhodne ešte dôležitejšie bolo vaše víťazstvo v predošlom kole práve v súperení proti Nitranom.

„Jasné, každý si zrátal, čo treba urobiť. Zvládli sme to v hlavách, rival nie a zmenili sme nadobro situáciu v náš prospech. Bol to kľúčový zápas celého ročníka, však sme boli predtým skoro stále poslední. Tento súboj všetko radikálne zmenil.“

Mali ste v závere diania aj nejakú špeciálnu prípravu so psychológom?

„Mali sme mítingy s mentálnym trénerom už po zápase s Trenčínom, odvtedy sme získali v štyroch vystúpeniach desať bodov. Takže to zabralo, hoci zápas v Seredi sme celkom v hlavách nezvládli, ale pomohlo nám aj to, vedeli sme, v čom treba pridať. Predtým nám málokto veril, však sme boli jednou nohou dolu, ale dokázali sme to. Bolo to náročné, lebo nikto nechcel vypadnúť, lepšie povedané  ísť do baráže.“

Na tribúne to bolo pre vás určite stokrát náročnejšie než na ihrisku?

„Samozrejme, lebo adrenalín sa nedá vyplaviť rovnako ako na pľaci. Takže som prežíval poriadny nerváčik až do konca.“

Čo ďalej?

„Mali sme oslavy, spoločné posedenie s partnerkami a primátorom mesta a budúci pondelok začíname prípravu. Trom štvrtinám kádra končia zmluvy, aj mne, ale ústne som dohodnutý na pokračovaní v tomto tíme. Pokiaľ ide o iných chlapcov, to sa bude riešiť postupne, však sa dosiaľ nevedelo, či zostaneme v prvej lige.“

Takže na dovolenku veľký priestor nezostal, že?

„Nikto z nás nepomýšľal na cestu do cudziny, však vieme, aká je situácia s koronavírusom a boli sme na to upozornení aj od vedenia klubu. Stále to nie je zažehnané a nikto z nás nebude riskovať. Preto vybehneme maximálne na pár dní do rôznych kútov Slovenska alebo zostaneme doma, lebo musíme byť zodpovední.“