Keby nebolo Mareša, ktorý sa  v Slovane naozaj strelecky mimoriadne činí, tak by sa pozornosť ešte viac zamerala na Rolanda Černáka, ktorý v aktuálnom  prvoligovom ročníku súka góly jedna radosť. Mladý útočník Tatrana Prešov patrí medzi excelentných zakončovateľov v doterajšom priebehu elitných zápolení. Pritom donedávna o ňom málokto vedel.

Tento dvadsaťročný futbalista sa ocitol v Tatrane Prešov pred začiatkom novej sezóny. Trebišovský rodák a odchovanec Slavoja odišiel ako nádejný hráč do Dunajskej Stredy, ale mal ťažkú konkurenciu na to, aby sa výraznejšie usadil a presadil v tíme zo Žitného ostrova. Preto prijal ponuku na ročné hosťovanie v drese zelenobielych a možno vtedy ani netušil, že to bude preňho renesancia streleckých schopností. Neraz sa stalo, že kolektív zo Šariša posilnili noví hráči, ktorí mali priniesť cenné impulzy. No nakoniec zaostali za očakávaním. Preto niektorí rýchle aj odišli a upadli do zabudnutia. Už dávno sa však nestalo, aby sa ukázala posila, ktorá od začiatku svojho účinkovania natoľko zaujala ako tento Zemplínčan. „Rolo je naozaj šikovný borec a potvrdzuje svoju kvalitu, napĺňa naše očakávania bezo zvyšku. Strieľa góly, ktoré sú pre nás mimoriadne cenné, len treba, aby sa k nemu pripojili aj ďalší,“ konštatoval na margo svojho zverenca tréner Prešovčanov Miroslav Jantek. Nuž, kouč mal naozaj šťastnú ruku pri voľbe tohto kandidáta. Naposledy sa totiž medzi elitou kanonierov objavil Dávid Leško, ktorý do svojho odchodu ťahal Tatran k návratu do I. ligy.

Určite má zo svojej produkcie radosť aj samotný hráč. Hoci nepoprel, že mu vždy viac záleží na výsledkoch mužstva. „Škoda, že niektoré zápasy, napríklad ostatný proti Senici doma, nedopadli ešte lepšie, lebo sme si zaslúžili výraznejší bodový efekt. Aj mňa  ešte mrzí, že daktoré šance nezužitkujem, na to som predsa tam, aby som ako útočník čo najčastejšie skóroval,“ riekol 5-gólový hráč. Tatran neraz doplácal na to, že nemal vo svojom strede ozajstných zakončovateľov. Tentoraz sa zdá, že konečne niekto vyskočil. Určite to teší aj spoluhráčov. „Podpichujú ma, ale nerobím si žiadne osobitné zásluhy. Bojujeme predsa ako tím, nie ako jednotlivci. Všetci chceme vyhrávať.“

Nadhodili sme mu tému, či ide o strelecké zmŕtvychvstanie v drese Tatrana. „Dostávam dosť príležitostí, viac ako v Dunajskej Strede a som za to vďačný. Cítim dôveru a chcem čo najviac kolektívu pomôcť. Opakujem však, všetci máme svoje úlohy a výsledok je stále záležitosť  každého hráča, ktorý sa dostane na ihrisko.“ Na otázku, či je ešte v kontakte s predošlým tímom, Roland Černák odpovedal: „S chlapcami si píšeme, takže väzby som nepretrhol. A či sú prekvapení z toho, že mi to celkom sype? Určite, smejú sa, ale tiež mi držia prsty, aby mi to išlo stále tak. Aj Erikovi Pačindovi sa v koncovke darí a tak sa navzájom na diaľku burcujeme,“ pripomenul skromný mladík, ktorý rozhodne nemieni ustrnúť a po akomsi útlme je odhodlaný čo najviac sa zviditeľniť. Aj za pomoci svojich blízkych a kamarátov, ktorí ho chodia povzbudzovať do Popradu na domáce vystúpenia Tatrana.