Takú dlhú zimnú pauzu si mnohí aj druholigoví futbalisti ani nepamätajú. Týkala sa hlavne tých, ktorí zasiahli do súťažných bojov až teraz. Napríklad Bardejovčania. Tí sa predstavili tento týždeň v dohrávke 18. kola na pôde Popradu, avšak prvý tohtoročný krok o body nebol pre nich ani zďaleka vydarený. Hoci v predošlých vzájomných zápasoch neraz Partizán vedel zahrať proti FK, tentoraz bol zjavne menej výrazný.

„Už sme boli z toho čakania na prvé súťažné vystúpenie aj nesvoji, nervózni a navyše sme sami nevedeli, na čom sme po zmenách, ktoré sa v kádri udiali,“ rozhovoril sa Jakub Verčimák, ktorý tiež naznačil, že také dlhé voľno počas medzisezónneho obdobia ešte vo svojej kariére nemal. Priznal, že hoci počet odohraných zápasov u jednotlivých účastníkov je rôzny, no napriek tomu pohľad na tabuľku a umiestnenie Bardejova je menej príjemné.  „Nie je to najlepší pocit, lebo navyše sa na nás doťahujú iné celky zospodu tabuľky, ktoré sa posilnili. Preto vieme, že jar bude značne náročná.“  Preňho bol tento štart určite zaujímavý aj v tom, že pod Tatrami nastúpil v role kapitána. Neprekvapilo ho to vzhľadom na to, že nepatrí medzi bardejovských odchovancov?  „Nuž, domáci sú poväčšine mladí chlapci a tak pri voľbe kolektívu som to vyhral. No neriešil som to nejako, už aj predtým som niekedy zaskakoval v tejto úlohe, takže to pre mňa až taká novota nebola,“  dodal borec, ktorý pri striedaní odovzdal kapitánsku pásku brankárovi Gmitterovi.

Do prestávky vyhrávali hostitelia 2:0, bolo teda už rozhodnuté? „Futbal nebol v podaní oboch mužstiev príliš kvalitný, lebo trávnik bol taký, aký bol. Som prekvapený z toho, že povrch hracej plochy bol síce suchý a tvrdý, ale nesmierne krivý a tak bolo náročné prihrávať si, kombinovať. Takýto povrch bol slovom jedna katastrofa a je na začudovanie, ako to môže byť národné tréningové centrum. Popradu takéto podmienky viac vyhovovali, mal výškovú prevahu, nakopával lopty dopredu a týmto spôsobom nás „pobil“. Prvý gól sme si dali skoro sami, potom prišiel zásah po rohovom kope a do tretice po dlhom autovom vhadzovaní. Štandardky majú domáci silné, v tomto smere nás zdolali.“

V jeseni v prvom vzájomnom zápase Partizán Podtatrancov doma pokoril. Opýtali sme sa J. Verčimáka, či sa mu Poprad zdal tentoraz silnejší? „Nemyslím si, súper veľa toho neukázal, no, pravdaže, má vo svojom strede individuality. V hre vrchom je pochopiteľne silný, ale čakal som podstatne viac. My sme tiež nič nepredviedli, keby sme boli v lepšej forme, tak rivala oveľa viac potrápime. Keď sme znížili na rozdiel gólu, tak bolo vidno, že Poprad znervóznel, ale škoda, že čoskoro prišiel tretí zásah v našej sieti. My sme sa do šancí nedostávali, škoda, inak to mohlo byť ešte zaujímavejšie,“ dodal bardejovský kapitán a na margo zohrávania sa kolektívu po rošádach na súpiske dodal, že ešte potrvá nejaký čas, kým družina bude účinkovať podľa spoločných nôt. Prispievajú k tomu aj iné okolnosti, napríklad jazyková bariéra. „Takže potrvá nejaký čas, kým to bude ideálne.“