Pohodička a vyhliadky na jarné boje bez nervov sprevádzajú počas zimnej prestávky piatoligových futbalistov Demjaty v skupine Šarišskej. Piate miesto po jeseni umocňuje zistenie, že kolektív FK, ktorý tvoria zväčša vlastní odchovanci, si udržal rovnakú výkonnostnú úroveň ako v predošlých zápoleniach.

Keď sme sa spojili s Rudolfom Šestákom, ktorý bol jedným z koučov a dávnejšie má prsty vo formovaní tunajších futbalistov, aby sme vedno zmapovali lanské účinkovanie, tak nás uviedol do „obrazu“ ohľadom niektorých okolností.  „V prvom rade chcem pripomenúť, že nastali niektoré zmeny. V jeseni som už nebol hlavným lodivodom, skôr som iba vypomáhal trénerovi Martinovi Luterančíkovi, ktorý bol predtým mojím asistentom. Musel som sa sústrediť na iné veci, súkromné, dokončieval som rodinný domček. Takže som zaskakoval iba v prípade, že hlavný kouč nemohol byť v akcii kvôli pracovným povinnostiam. Preto som už zväčša nebol pri dianí."  Znamená to teda, že to takto zostane aj v jarnej odvete? „Nuž, akosi na mňa v klube pozabudli. Ja som avizoval, že si dávam pauzu iba na pol roka – v jeseni a potom budem k dispozícii. Lenže situácia sa vykryštalizovala tak, že tréner zostal a ja som už inde – v Kapušanoch, kde vediem hráčov v druhej okresnej súťaži. Lanárili ma iné kluby, vybral som si Kapušancov. Ozvali sa mi už v decembri, ale vtedy som im povedal, že počkám, ako sa to bude uberať v Demjate. U nás bola schôdza futbalového klubu, ale o mne nepadla zmienka. Po tom, čo som sa dohodol s Kapušanmi, sa mi ozvali činovníci z Demjaty, či prídem pomôcť. Lenže ja som už dal slovo inému klubu a nechcel som to meniť. A či som z toho bol sklamaný? Ani nie, však všetko fungovalo v poriadku, neboli žiadne trecie plochy, konflikty. Chlapci boli v pohode, nič sa v kádri výrazné nezmenilo a hráči si udržali svoju kvalitu. Len sa stalo to, čo sa stalo a naozaj na mňa pozabudli."

Nuž, iste je to zaujímavé, ale v amatérskom futbale to nie je taká výnimočná vec. Mimochodom, pred časom R. Šesták už takto na pol roka vypadol z futbalu v Demjate, trénoval Pečovskú Novú Ves. Iste však nie je vylúčené, že sa na lavičke FK objaví po čase znovu. „Predpokladám, že to tak bude, však nie je dôvod na nejaké negatívne pocity.“

Pokiaľ ide o jeseň, tak R. Šesták aj vzhľadom na to, že nemal až taký ucelený prehľad o výkonoch v každom zápase, nechvel zachádzať do podrobností. Vypichol však daktoré momenty: „Súpiska sa pred ročníkom nejako výrazne nezmenila, akurát skončil Peťo Tomčík, ktorý zamieril do Rožkovian a pribudli dvaja-traja dorastenci. Dosť málo sme dali gólov, no hlavnou príčinou bolo, že nám absentoval typický útočník Dominik Chromek a preto sme na to doplácali. Nemali sme už typického koncového hráča, museli sme improvizovať a trpela preto koncovka.“ Demjata neodštartovala sľubne, zaknihovala dve prehry po sebe, pričom hlavne vysoká porážka v Koprivnici mrzela. „Tam som hral i ja, lebo sme mali málo hráčov, ale viacerí sme boli i tak zranení, vyslovene len do počtu. Preto sa hralo postupne zväčša iba na našu bránu a výsledok mohol byť ešte horší.“ Neskôr sa však Demjata uchytila a dosiahla päť výhier v rade. V ďalšom priebehu už výsledky boli kolísavé, ale vcelku si kolektív FK udržal svoj štandard.