V aktuálnom prvoligovom ročníku výsledky Tatrana Prešov pripomínajú hojdačku. Najprv  domáca prehra so Slovanom, potom senzačná výhra v Žiline a naposledy znovu debakel zase na popradskom štadióne v súperení s nováčikom z Nitry. Nuž, z pohľadu fanúšika zelenobielych je to naozaj “veselé“. Pravdaže, hráčov aj členov realizačného tímu mrzí, že pribúdajú góly do vlastnej siete a nedarí sa naštartovať dlhodobejšiu sériu priaznivých výsledkov.

Aj naposledy sa východniari hotovali, že súpera spod Zobora uzemnia a dajú mu jasne najavo, nech platí nováčikovskú daň. Avšak Nitrania vyškolili zverencov trénera Miroslava Janteka, ktorý kvôli trestu nemohol sedieť na lavičke. Najprv to vyzeralo tak, že to bude vyrovnaná partia, ale v druhom polčase prišla gólová smršť hostí, ktorú len čiastočne pribrzdil nepremenený pokutový kop. Treba povedať, že Nitrania sa presadili vynikajúcou efektivitou, ale aj peknými gólmi zo strednej a väčšej vzdialenosti. Nebýva zvykom, aby takto padlo toľko gólov, no stáva sa to. Žiaľ, Šarišania doplatili na to, že hostia si obuli mimoriadne presné a odvážne  kopačky. Avšak vyhovárať sa na to, že išlo o náhodu pri ďalekonosných pokusoch, neradno.

Predtým – v jarnej časti minulého ročníka – Tatran tiež neraz inkasoval vysoký počet gólov, ale vzhľadom na okolnosti a to, že nikto nevypadával, ho to až tak veľmi nemuselo mrzieť. Uplynulá hladká porážka mala oveľa trpkejšiu príchuť. „S takou studenou sprchou v domácom prostredí nikto nerátal ani vo sne. Išli sme na ihrisko so zámerom potvrdiť tri body z merania síl so Žilinou,“ podotkol jeden z aktérov Richard Kačala. Podľa neho Prešov inkasuje lacné góly. A to nielen v tomto dueli, ale aj predtým. „Góly padli aj z dvadsiatich piatich metrov, čo je hotová katastrofa. To by sa nemalo stávať. Lenže mužstvá, čo disponujú skúsenými hráčmi, vedia ich kopaciu techniku zúročiť. Protihráči to trafili veľmi pekne, ťažko to komentovať.“ Nuž, zásadná poučka pri bránení znie tak, že  súper s loptou nemá mať dostatok priestoru na presné zakončenie, lenže nie vždy také dôsledné eliminovanie zakončovateľa vyjde. Nabudúce však hráči Tatrana iste budú pozornejší v podobných situáciách.

Všetko mohlo byť celkom inak, keby sa  hostitelia ujali vedenia. Lenže najprv Wiezik zahodil tutovku a potom zase jedna lopta skončila na brvne. To bolo za bezgólového stavu a pripomínalo to dej z vystúpenia proti Slovanu. „Povedali sme to pred stretnutím so Slovanom aj teraz, že treba využiť prvú šancu. Lene zatiaľ sa nám to nedarí. Podľa mňa Wiezikova šanca bola stopercentná, no z pár metrov sa to skončilo inak než sme si predstavovali. Útočník, ktorý prišiel preto, aby dával góly, musí čakať takúto loptu. Treba, aby sme skórovali ako prví, lebo potom sa nám to takto nepríjemne vracia. Aj do druhého polčasu sme išli s tým, že sa presadíme ako prví, no vypálilo to presne naopak. Za nepriaznivého stavu sme to mienili otočiť, ale inkasovali sme ďalšie zásahy a naša psychika bola roztrhaná na franforce.“ Zrejme Tatran nie je pevný v kolenách aj preto, že neustále sa objavujú zranenia. Tento stav trvá od začiatku roka a hoci sa zdalo, že všetko zlé je zažehnané, podchvíľou niekto vypadne zo zostavy a odnáša si to najmä obranná formácia. „Máme síce širší káder, ale ak viacerí vypadnú, je to zložitejšie nahradiť. Preto sa to premieta do nedostatočnej súhry. Verím, že pokiaľ už budeme ako-tak kompletní, tak ukážeme našu silu, lebo kvalitu na to máme. Však sme dokázali poraziť majstra zo Žiliny. Pre nás je podstatný august, keď máme papierovo rovnocenných súperov a potrebujeme zbierať body. Som presvedčený, že v prvej šestke skončíme, len sa potrebujeme skonsolidovať. Lebo naozaj nemáme také zlé mužstvo. Avšak musíme zlomiť smolu. Som presvedčený, že o mesiac už bude situácia iná,“ dodal R. Kačala.